Alžírsko 16. apríla (TK KBS) Nadjia Kebour, Alžírčanka, moslimka, ktorá vyučuje na univerzitách PISA a Urbaniana, komentuje z Alžíru pápežovu cestu: „Pápežov pohľad vyžaroval pokoj a vyrovnanosť. A my Alžírčania, keď u niekoho zbadáme tieto vlastnosti, prijmeme ho, chránime a správame sa k nemu ako k jednému z nás.“
„Mala som výnimočný zážitok: po prvýkrát som videla pápeža vo svojej vlasti. Videla som, ako ho Alžírčania privítali s láskou, súcitom a radosťou. Od svojho narodenia som nič podobné nevidela. Cítila som na tvárach ľudí autentickú radosť, akoby chceli povedať: ‚Tento pápež túži po pokoji a my sa oň s ním chceme podeliť‘,“ rozpráva Nadjia Kebour, alžírska moslimka, ktorá je profesorkou islamistiky na Pápežskom inštitúte pre arabské a islamské štúdiá (PISAI) v Ríme a profesorkou kresťansko-islamského dialógu na Pápežskej univerzite Urbaniana.
Vyštudovala filozofiu v Alžíri a následne získala doktorát na Urbaniane venovaný mysleniu svätého Augustína. Chcela sprevádzať pápeža do svojej vlasti a túto príležitosť si nemohla nechať ujsť. „Prinieslo to nádej,“ hovorí, „najmä vzhľadom na to, že alžírsky národ v posledných rokoch veľmi trpel: najprv francúzskym kolonializmom, potom terorizmom v mene islamského radikalizmu. Možno povedať, že dvere sa otvorili vďaka dvom protagonistom dialógu: prezidentovi republiky Abdelmadžidovi Tebbúnovi, ktorý ako prvý pápeža pozval, a samotnému pápežovi, ktorý prijal pozvanie s veľkou otvorenosťou. Je tu tiež postava, ktorá nás všetkých spája: svätý Augustín.“ Jeden obraz zasiahol Kebourovú obzvlášť: zástup ľudí zhromaždených vo vnútri aj pred Bazilikou Matky Božej Africkej.
Napriek neustálemu dažďu počas celého dňa ostalo mnoho ľudí pod dáždnikmi, vystavených chladu a vetru. Niektorí prišli zďaleka, aby videli pápeža a vypočuli si ho. „Nedokážem presne vysvetliť, čo to bolo, ale bolo cítiť niečo výnimočné: podľa môjho názoru to bol prorocký duch,“ zdôrazňuje.
V jej osobnom albume z pápežskej návštevy zostane ešte jeden obraz: ten, ktorý zobrazuje pápeža a rektora Veľkej mešity, ako sú tvárami obrátení smerom k Mekke. „Tento obraz predstavuje stretnutie dvoch veľkých duchovných postáv. Ak sa modlíme k tomu istému Bohu, ak sa obraciame k Pravde, ktorou je Boh, potom musíme nevyhnutne kráčať spolu. Toto je zmysel dialógu: spoločná cesta. Smerujeme spolu k rovnakému cieľu, k tej istej Pravde. On je Bohom všetkých, Bohom, ktorý miluje všetkých, a my všetci ho milujeme. Tento obraz je hlboko symbolický, pretože stelesňuje dialóg. Pred Bohom sme navyše úplne bezbranní. Tento obraz teda hovorí svetu, že bez dialógu nie je možné dosiahnuť pokoj,“ hovorí Kebourová.
Potom sme videli pápeža Leva, augustiniána, v krajine svätého Augustína. Na otázku, kým je svätý Augustín pre moslimské Alžírsko a kým môže byť „syn svätého Augustína“ – pápež Lev, Kebourová odpovedá: „Študovala som svätého Augustína v Alžírsku a svoje vedomosti o ňom som si prehĺbila počas doktorátu v Taliansku. V Alžírsku je dobre známy a jeho myslenie som študovala aj na alžírskych univerzitách. Touto návštevou však pápež v srdciach Alžírčanov nanovo prebudil zvedavosť dozvedieť sa viac o jeho ‚Otcovi‘, ktorý bol jedným z cirkevných otcov, biskupom z Hippo a kľúčovou postavou pre Cirkev i svet ako filozof, teológ aj mystik.“
Na otázku, aké posolstvo môže dnes svätý Augustín odovzdať Maghrebu a regiónu tak poznačenému utrpením, Kebourová odpovedá: „Aj on na svojej ceste veľa vytrpel, kým stretol Boha, kým dospel k Pravde. To je práve to posolstvo. Povedal to aj samotný pápež: alžírsky národ trpel, ale prekonal krízy, vojny a konflikty. Je to odvážny národ. Svätý Augustín žil uprostred rôznorodých národov a dokázal milovať všetkých, považujúc ich za Božie deti. Bol presvedčený, že nikto sa nemôže spasiť sám. Z tohto dôvodu zostáva podľa môjho názoru svätý Augustín univerzálnym učiteľom dodnes. Môže naučiť všetkých ľudí, ako milovať blížneho a budovať putá jednoty so všetkými. Napokon, sú tu tri základné slová, ktoré charakterizujú jeho myslenie: spravodlivosť, láska a šťastie. Keby sme ich dnes dokázali skutočne uplatniť, neboli by žiadne vojny.“
Na otázku, čo sa skrýva za takým veľkým ohlasom, ktorý táto cesta medzi Alžírčanmi vyvolala, odpovedá: „Pápežov pohľad. Nežný pohľad. Ako som už spomenula, alžírsky národ veľa vytrpel, zakúsil dokonca rany terorizmu, ale nikdy nestratil svoju ľudskosť. Pápežov pohľad vyžaroval pokoj a pohodu. A my Alžírčania, keď v človeku rozpoznáme tieto vlastnosti, privítame ho, chránime a považujeme za jedného z nás. To sú aj vlastnosti národov pri Stredozemnom mori: otvorenosť, pohostinnosť, ľudskosť.“
Zdroj: E-kai, redakčne upravené