Alžírsko 13. apríla (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa v Alžíri stretol s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru. Zdôraznil, že Alžírsko môže zo svojej historickej skúsenosti prispieť k budovaniu spravodlivejších vzťahov medzi národmi, a vyzval k podpore mladej generácie, dialógu a solidarity ako základov pokoja. Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA Stretnutie s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru Alžír, konferenčné centrum Djamaa el Djazair 13. apríla 2026
Pán prezident, vážení predstavitelia štátu a členovia diplomatického zboru, dámy a páni!
Úprimne ďakujem za pozvanie navštíviť Alžírsko, ktoré prišlo práve na začiatku mojej Petrovskej služby. Ďakujem aj za vaše prijatie! Viete, že ako duchovný syn svätého Augustína som už dvakrát – v rokoch 2001 a 2013 – navštívil Annabu, a som vďačný Božej prozreteľnosti, že podľa jej tajomného plánu sa sem vraciam ako nástupca apoštola Petra. Prichádzam medzi vás ako pútnik pokoja, túžiaci stretnúť ušľachtilý alžírsky ľud. Sme bratia a sestry, pretože máme toho istého Otca na nebesiach: hlboký náboženský zmysel alžírskeho ľudu je tajomstvom kultúry stretnutia a zmierenia, ktorej znakom chce byť aj táto moja návšteva. Vo svete plnom konfliktov a nedorozumení sa stretávajme a snažme sa navzájom porozumieť, uvedomujúc si, že sme jedna rodina! Jednoduchosť tohto vedomia je dnes kľúčom k otvoreniu mnohých zatvorených dverí.
Drahí bratia a sestry, prichádzam k vám ako svedok pokoja a nádeje, po ktorých svet vrúcne túži a ktoré váš národ vždy hľadal: národ, ktorý nikdy nepodľahol skúškam, pretože je zakorenený v duchu solidarity, pohostinnosti a spoločenstva, ktoré tvoria každodenný život miliónov jednoduchých a spravodlivých ľudí. Oni sú silní, oni sú budúcnosť: tí, ktorí sa nenechajú oslepiť mocou a bohatstvom, ktorí neobetujú dôstojnosť spoluobčanov vlastnému osobnému alebo skupinovému prospechu. Z mnohých strán mám svedectvá o tom, ako alžírsky ľud prejavuje veľkú štedrosť voči svojim spoluobčanom aj cudzincom. Tento postoj odráža pohostinnosť hlboko zakorenenú v arabských a berberských komunitách – posvätnú povinnosť, ktorú by sme si všade priali nachádzať ako základnú spoločenskú hodnotu. Rovnako aj almužna (sadaka) je medzi vami rozšírenou a prirodzenou praxou, dokonca aj medzi tými, ktorí majú málo prostriedkov. Pôvodne slovo sadaka znamenalo spravodlivosť: nedržať si všetko pre seba, ale deliť sa o to, čo máme, je totiž otázkou spravodlivosti. Nespravodlivý je ten, kto hromadí bohatstvo a zostáva ľahostajný voči druhým. Tento pohľad na spravodlivosť je jednoduchý a radikálny: v druhom človeku rozpoznáva Boží obraz. Náboženstvo bez milosrdenstva a spoločenský život bez solidarity sú pohoršením pred Bohom. A predsa mnohé spoločnosti, ktoré sa považujú za pokročilé, čoraz viac upadajú do nerovnosti a vylučovania. Ľudia a organizácie, ktoré vládnu nad druhými – Afrika to dobre pozná – ničia svet, ktorý Najvyšší stvoril na to, aby sme v ňom žili spolu.
Dramatické historické udalosti minulosti dávajú vašej krajine osobitný kritický pohľad na svetové pomery. Ak dokážete viesť dialóg so všetkými a prejavovať solidaritu s utrpením mnohých blízkych i vzdialených krajín, vaša skúsenosť môže prispieť k hľadaniu a uskutočňovaniu väčšej spravodlivosti medzi národmi. Nie rozmnožovaním nedorozumení a konfliktov, ale rešpektovaním dôstojnosti každého človeka a schopnosťou nechať sa dotknúť bolesťou druhých sa môžete stať protagonistami novej etapy dejín, dnes naliehavejšej než kedykoľvek predtým, vzhľadom na pokračujúce porušovanie medzinárodného práva a pokušenia neokolonializmu.
Už moji predchodcovia jasne rozpoznali epochálny význam tejto výzvy. Benedikt XVI. poznamenal: „ Správne chápané a riadené procesy globalizácie ponúkajú možnosť veľkej redistribúcie bohatstva na celoplanetárnej úrovni, čo sa v minulosti nikdy neudialo. Ak by však boli zle riadené, môžu, naopak, viesť k rastu chudoby a nerovnosti a nakaziť krízou celý svet“ (Caritas in veritate, 42). Pápež František, opierajúc sa o dlhoročnú skúsenosť s protirečeniami globálneho Juhu, zdôraznil význam toho, čo možno pochopiť iba na perifériách veľkých centier moci a rozhodovania, napísal: „Treba myslieť na sociálnu, politickú a ekonomickú participáciu takými spôsobmi, ktoré zahŕňajú ľudové hnutia a oživujú miestne, národné a medzinárodné vládne štruktúry tým prúdom morálnej energie, ktorá sa rodí zo zapájania vylúčených do budovania spoločného osudu“ (Fratelli tutti, 169).
Preto vás, ktorí máte v tejto krajine zodpovednosť, povzbudzujem, aby ste sa tejto perspektívy nebáli a podporovali živú, dynamickú a slobodnú občiansku spoločnosť, v ktorej sa najmä mladým prizná schopnosť prispievať k rozširovaniu horizontu nádeje pre všetkých. Skutočná sila krajiny spočíva v spolupráci všetkých na uskutočňovaní spoločného dobra. Predstavitelia štátu sú povolaní nie vládnuť, ale slúžiť ľudu a jeho rozvoju. Politická činnosť nachádza svoje kritérium v spravodlivosti, bez ktorej niet pravého pokoja, a prejavuje sa podporou spravodlivých a dôstojných podmienok pre všetkých. Aj Katolícka cirkev chce prostredníctvom svojich komunít a iniciatív prispieť k spoločnému dobru Alžírska tým, že bude posilňovať jeho osobitnú identitu mosta medzi Severom a Juhom, medzi Východom a Západom.
Stredozemné more na jednej strane a Sahara na druhej predstavujú geografické i duchovné križovatky mimoriadneho významu. Ak sa pozrieme na ich dejiny bez zjednodušovania a ideologických skreslení, objavíme v nich nesmierne poklady ľudskosti, pretože more i púšť sú už tisícročia miestami vzájomného obohacovania národov a kultúr. Beda, ak z nich urobíme cintoríny, kde zomiera aj nádej! Osloboďme tieto veľké priestory dejín a budúcnosti od zla! Rozmnožujme oázy pokoja, odhaľujme a odstraňujme príčiny zúfalstva, bojujme proti tým, ktorí profitujú z nešťastia druhých! Zisky tých, ktorí špekulujú s ľudským životom, sú totiž nelegitímne, pretože jeho dôstojnosť je nedotknuteľná. Spojme teda naše sily, naše duchovné energie, inteligenciu a každý zdroj, ktorý môže urobiť zo zeme i mora miesta života, stretnutia a úžasu. Nech sa nás dotkne ich majestátna krása; nech nás ich nekonečný horizont vedie k otázke transcendencie. Stredozemné more, Sahara i nekonečné nebo nad nimi nám pripomínajú, že skutočnosť nás presahuje zo všetkých strán, že Boh je naozaj veľký a že všetko prežívame v jeho tajomnej prítomnosti.
Táto myšlienka má obrovské dôsledky pre skutočný život. Mnohí dnes jej význam podceňujú. Aj alžírska spoločnosť pozná napätie medzi náboženským zmyslom a moderným životom. Tu, ako všade vo svete, sa preto objavujú protichodné dynamiky fundamentalizmu alebo sekularizácie, v dôsledku ktorých mnohí strácajú autentický zmysel pre Boha i dôstojnosť všetkých jeho stvorení. Náboženské symboly a slová sa potom môžu stať na jednej strane rúhavým jazykom násilia a útlaku, na druhej strane znakmi bez významu vo veľkom trhu spotreby, ktorý nenasýti.
Tieto nezmyselné polarizácie nás však nesmú vystrašiť. Treba im čeliť s rozvahou. Sú znakom toho, že žijeme mimoriadny čas veľkej obnovy, v ktorom ten, kto si zachová slobodné srdce a bdelé svedomie, môže čerpať z veľkých duchovných a náboženských tradícií nové pohľady na skutočnosť a pevné motivácie pre angažovanosť. Treba vychovávať ku kritickému mysleniu a slobode, k počúvaniu a dialógu, k dôvere, ktorá nám pomáha rozpoznávať v odlišnom človeku spolupútnika, nie hrozbu. Musíme pracovať na uzdravení pamäti a zmierení medzi dávnymi protivníkmi. To je dar, o ktorý prosím pre vás, pre Alžírsko i pre celý jeho ľud, na ktorý vyprosujem hojné požehnanie Najvyššieho.
Preklad Martin Jarábek