Bratislava 13. apríla (TK KBS) V pondelok 13. apríla 2026 si pripomíname už 76. výročie Akcie Kláštory, známej aj ako Barbarská noc. Tento tragický míľnik našich dejín, kedy došlo k násilnému vyvezeniu rehoľníkov z kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950, je v kalendári SR zapísaný ako pamätný Deň nespravodlivo stíhaných.
Brutálny zásah represívnych zložiek štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) sa začal v nočných hodinách a prebiehal vo viacerých vlnách. Cieľom „Akcie K“ bolo úplne paralyzovať mužské rehole na Slovensku i v Čechách. Rehoľníci boli pod nátlakom odvlečení do sústreďovacích, kárnych a preškoľovacích táborov, pričom pre starých a nevládnych členov rádov bol vytvorený osobitný prísne strážený kláštor – starobinec.
V slovenskej časti vtedajšej republiky bolo počas tejto noci a nasledujúcich týždňov zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo približne 1 200 rehoľníkov. Represie pokračovali koncom augusta 1950 spustením „Akcie R“, namierenej proti ženským reholiam. Výsledkom bola likvidácia takmer 140 kláštorov a internácia približne 2 000 rehoľných sestier na nové, režimom určené miesta.
Udalosti mali predohru v politickom nátlaku a zinscenovaných procesoch. Už vo februári 1949 minister spravodlivosti Alexej Čepička žiadal od biskupov bezvýhradnú lojalitu vláde. Krátko pred samotnou Barbarskou nocou sa v Prahe uskutočnil vykonštruovaný proces s predstaviteľmi rádov, v ktorom bol na doživotie odsúdený aj slovenský redemptorista Ján Mastyľák.
Počas obsadzovania kláštorov dochádzalo k masívnemu porušovaniu ľudských práv a k devastácii kultúrneho dedičstva. Predstavení boli podrobovaní výsluchom, štát konfiškoval drahocennosti a vzácne liturgické predmety. Mnohé historické knižnice a zbierky boli vyvezené do múzeí, rozpredané do zahraničia alebo nenávratne zničené. Časť rehoľníkov bola neskôr nútená nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP).
Hoci sa rehoľný život dočkal právneho uznania až v novembri 1968, jeho skutočná obnova a slobodný rozvoj nastali až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Dnes, 76 rokov po týchto udalostiach, si Deň nespravodlivo stíhaných pripomíname nielen ako spomienku na obete, ale aj ako memento ochrany náboženskej slobody a demokracie.
Zdroj: Archív TK KBS / Úprava 13. 4. 2026
Súvisiace články:
V Bratislave si pripomenú Akciu Kláštory i jubileá významných saleziánov
V Košiciach si s arcibiskupom Boberom pripomenú výročie Akcie K