Vatikán 11. apríla (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa vydáva do Afriky, aby bol nablízku tým, ktorí žijú na existenčných perifériách, a priniesol im nádej Krista. Zdôraznil to kardinál štátny sekretár v súvislosti s treťou apoštolskou cestou pápeža, ktorá sa začne 13. apríla.
Alžírsko, Kamerun, Angola a Rovníková Guinea očakávajú príchod Leva XIV., ktorý bude v Afrike od 13. do 23. apríla. Počas prvej etapy cesty sa Svätý Otec vyberie aj do Annaby, starobylej Hippo Regius. „Nie je to čisto spomienkové gesto – zdôrazňuje štátny sekretár kardinál Pietro Parolin –, ale čin hlbokej identity a predovšetkým duchovnej vernosti.“ V štyroch krajinách vrcholia posledné prípravy a veľké je očakávanie slov, ktoré bude chcieť pápež zdieľať a ktoré sa – ako uviedol riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Matteo Bruni počas stretnutia s novinármi pri prezentácii tretej apoštolskej cesty – budú okrem iného týkať tém pokoja, dialógu, starostlivosti o stvorenstvo, migrácie a rodiny. Vzhľadom na predátorské mechanizmy, ktoré často poznačujú africký kontinent a podporujú chudobu, korupciu a násilie, kardinál Parolin vyslovuje želanie, aby katolíci boli budovateľmi spravodlivosti, pokoja a solidarity.
Pán kardinál, Svätý Otec bude v Afrike od 13. do 23. apríla a bude upevňovať vo viere katolícke spoločenstvá. Navštívi štyri krajiny s veľmi intenzívnym programom stretnutí so štátnymi predstaviteľmi, miestnymi komunitami a liturgických slávení. Aký je spoločný znak, ktorý spája takto rozmanitú cestu?
Hlavnou líniou tejto apoštolskej cesty je rozhodnutie Svätého Otca priniesť prítomnosť Cirkvi tam, kde je ľudské utrpenie najväčšie. Štyri krajiny sú rozdielne z hľadiska dejín, spoločenského kontextu i politických výziev, no spája ich základná realita poznačená svetlami aj tieňmi: živé a zakorenené katolícke spoločenstvá, ale aj chudoba, krehkosť, nerovnosti a nevyriešené napätia. Pápež Lev XIV. sa vydáva do Afriky, aby bol nablízku tým, ktorí žijú na existenčných perifériách.
Prvou krajinou je Alžírsko. Lev XIV. navštívi v Alžíri aj Veľkú mešitu a v Annabe, starobylej Hippo Regius, bude sláviť svätú omšu. Aký význam má pre pápeža – syna svätého Augustína – návrat na miesta svätca z Hippo Regius a do akej miery to môže ovplyvniť islamsko-kresťanský dialóg v krajine s moslimskou väčšinou?
Ako duchovný syn svätého Augustína a prvý pápež patriaci do augustiniánskej rehole nie je cesta do Annaby čisto spomienkovým gestom, ale činom hlbokej identity a predovšetkým duchovnej vernosti. Pápež Lev túto krajinu pozná a navštívil ju už viackrát ako generálny prior rehole. Svätý Augustín predstavuje v tomto kontexte prvok dialógu: je prirodzeným bodom stretnutia medzi kresťanskou tradíciou a islamským svetom. Návšteva Veľkej mešity v Alžíri sa plne zaraďuje do tejto perspektívy ako prirodzené pokračovanie cesty medzináboženského dialógu, ktorú Svätý Otec už začal v Turecku a v Libanone; dialógu, ktorý chce pokračovať s trpezlivosťou a rozhodnosťou.
V Kamerune Svätý Otec navštívi tri mestá: Yaoundé, Bamendu a Doualu, s významnými momentmi, ako bude stretnutie za pokoj v Bamende a návšteva sirotinca. Akú úlohu môže mať táto návšteva pri podpore zmierenia a pokoja medzi komunitami vzhľadom na napätie prítomné v niektorých regiónoch krajiny?
Už niekoľko rokov prebieha v anglofónnych regiónoch Kamerunu kríza, ktorá si vyžiadala mnohé obete. Obyvatelia Bamendy ju prežívajú na vlastnej koži. Preto v kontexte zhoršujúcej sa bezpečnostnej a humanitárnej situácie návšteva nástupcu apoštola Petra ukazuje pozornosť a starostlivosť, ktorú univerzálny pastier Cirkvi prechováva voči svojmu stádu, usilujúc sa poznať jeho ťažkosti zblízka a kráčať po jeho boku. Zastávka v Bamende je zastávkou pastiera, ktorý sa stotožňuje so svojím stádom. Vo všeobecnosti sa Svätý Otec vydáva do tejto krajiny ako nositeľ nádeje, najmä pre mladých, zmierenia a pokoja. Jeho posolstvo je pozvaním k dialógu a vzájomnému rešpektu.
Treťou zastávkou bude Angola, kde pápež okrem hlavného mesta Luanda navštívi aj symbolické miesta ako Muxima a Saurimo a stretne sa s cirkevnými spoločenstvami i miestnymi realitami. Aké posolstvo chce Svätý Otec priniesť krajine poznačenej veľkými prírodnými zdrojmi, ale aj výraznými sociálnymi nerovnosťami?
Tri miesta, ktoré Svätý Otec navštívi v Angole, určitým spôsobom symbolizujú výzvy a nádeje, ktoré krajina dnes prežíva. Luanda a Saurimo predstavujú bohatstvo krajiny. Hlavné mesto je dnes oázou blahobytu, ktorá priťahuje zahraničné investície aj migráciu z vidieckych oblastí. Saurimo je centrom známym najmä ťažbou diamantov. Kým využívanie prírodných zdrojov prinieslo prosperitu, nemožno prehliadať ani niektoré jeho negatívne dôsledky, ako sú vykorisťovanie pracovníkov, prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov a environmentálny dopad. Návšteva mariánskej svätyne v Muxime zas predstavuje vitalitu viery, ktorá pomohla angolskému ľudu prekonať rôzne smutné obdobia jeho dejín. Chcel by som dodať, že aj ja som mohol zakúsiť živú dynamiku miestnej Cirkvi, keď som sa zúčastnil na biskupskej vysviacke Mons. Germana Penemoteho, prvého apoštolského nuncia angolského pôvodu.
Poslednou krajinou bude Rovníková Guinea. Pápež ukončí cestu medzi mestami Malabo, Mongomo a Bata stretnutiami s mladými, rodinami, predstaviteľmi kultúry a aj s väzňami. Aký význam má táto osobitná pozornosť mladým a rodinám v krajine, kde má Cirkev veľmi pevné postavenie v spoločnosti?
Rovníková Guinea patrí medzi najkatolíckejšie krajiny Afriky, keďže približne 80 percent obyvateľstva sa hlási ku katolíckej viere. V nadväznosti na návštevu svätého Jána Pavla II., ktorý krajinu navštívil v roku 1982, sa táto cesta uskutočňuje aj v kontexte 170. výročia začiatku evanjelizácie krajiny (1855 – 2025) pod heslom „Kristus, svetlo Rovníkovej Guiney, k budúcnosti nádeje“. Prostredníctvom tejto apoštolskej cesty si ľud Rovníkovej Guiney pripomína minulosť s dôverou v cestu viery a nádeje smerom do budúcnosti. Návšteva pápeža a jeho stretnutia, predovšetkým s mladými a rodinami, oživujú plameň ich viery a povzbudzujú ich, aby pestovali a vytrvali v kresťanských hodnotách. Je to láskavá a otcovská výzva k zmiereniu, spravodlivosti a vytrvalosti vo viere, ako aj želanie pozitívneho vplyvu na spoločnosť.
Eminencia, aký význam má táto cesta do Afriky aj z diplomatického hľadiska?
Každá apoštolská cesta má aj diplomatický význam, pretože predstavuje príležitosť upevniť bilaterálne vzťahy medzi Svätou stolicou a štátmi, ktoré pápež navštevuje. Pápež má tak možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi štátu a hovoriť o otázkach spoločného záujmu na národnej, regionálnej i medzinárodnej úrovni. V Afrike to nadobúda osobitný význam, pretože ide o kontinent poznačený obrovským potenciálom, ale aj veľkými výzvami. Ako je známe, pápežská diplomacia sleduje jasné ciele: chrániť základné slobody, osobitne náboženskú slobodu, podporovať pokoj, napomáhať dialógu aj medzináboženskému, brániť dôstojnosť každého človeka a podporovať integrálny rozvoj obyvateľstva. V tejto perspektíve sa každá etapa nasledujúcej apoštolskej cesty, ktorá zahŕňa Maghreb aj subsaharskú Afriku, stáva príležitosťou opätovne potvrdiť záväzok Cirkvi stáť po boku občianskych a náboženských inštitúcií v prospech pokojného spolunažívania medzi rôznymi vierovyznaniami a etnickými skupinami, sociálnej spravodlivosti, boja proti chudobe a ochrany ľudskej dôstojnosti. V konečnom dôsledku ide o podporu spravodlivejšej, pokojnejšej a solidárnejšej Afriky.
Afrika často trpí predátorskými mechanizmami a býva poznačená chudobou, korupciou a násilím. Ako možno tieto špirály prelomiť a akú dôležitú úlohu majú v týchto procesoch katolíci?
Afrika je kontinent bohatý na ľudské, kultúrne i prírodné zdroje, a predsa je príliš často vystavená dynamikám, ktoré brzdia jej rozvoj: chudobe, korupcii, násiliu a logikám vykorisťovania, ktoré prichádzajú aj zvonka a ochudobňujú už tak zraniteľné obyvateľstvo. Prelomiť tieto mechanizmy si vyžaduje úsilie a vytrvalosť. Katolícka cirkev je v Afrike prítomná prostredníctvom škôl, nemocníc, centier prijatia a charitatívnych diel, ktoré často predstavujú konkrétnu odpoveď na základné potreby ľudí. Odpoveď Cirkvi sa však neobmedzuje len na charitatívnu činnosť: vedie aj cez formovanie svedomia a výchovu mladých k hodnotám dôstojnosti, spravodlivosti a solidarity. Práve tu sú katolícki veriaci povolaní zohrávať rozhodujúcu úlohu – nie ako jednoduchí príjemcovia posolstva, ale ako aktívni aktéri zmeny vo svojich životoch, vo svojich komunitách i v inštitúciách.
Eminencia, aké je vaše želanie pre túto apoštolskú návštevu na kontinente, ktorý je aj vám veľmi blízky?
Prajem si, aby táto apoštolská cesta zanechala hlbokú stopu v troch navzájom úzko prepojených oblastiach: v oblasti pokoja, dialógu a rastu miestnych cirkví. Predovšetkým pokoj v krajinách, ktoré ešte stále nesú jazvy konfliktov a rozdelení a kde prítomnosť Svätého Otca môže napomôcť zrodu ducha zmierenia. Dialóg tam, kde stretnutia s občianskymi predstaviteľmi a so zástupcami iných náboženských tradícií môžu otvoriť nové priestory vzájomného porozumenia. Napokon rast miestnych cirkví, často malých, niekedy izolovaných, no vždy veľkodušných. Afrika je mladý kontinent, bohatý na vieru a vitalitu, a návšteva Svätého Otca je prejavom dôvery v jeho budúcnosť. Budúcnosť, ktorú chce Cirkev naďalej sprevádzať s oddanosťou a nádejou.
Massimiliano Menichetti – VaticanNews Preklad Martin Jarábek