New York 14. marca (VaticanNews) V stanovisku Svätej stolice ako stáleho pozorovateľa pri OSN sa poukazuje na riziká spojené so zneužívaním, pri ktorom „technológia a prax ďaleko predbehli právo a etiku“: život nikdy nemôže byť „produktom“, na prvom mieste je „rešpektovanie dôstojnosti a práv“.
Bojovať proti násiliu a vykorisťovaniu spojenému s náhradným materstvom a posilniť ochranu dôstojnosti žien a detí. To je posolstvo nóty Stálej misie Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov, zverejnenej pri príležitosti sprievodného podujatia 70. zasadnutia komisie pre postavenie žien, venovaného téme „Ochrana žien a detí: boj proti násiliu a vykorisťovaniu v náhradnom materstve“.
Diskusia v Komisii pre postavenie žien
V dokumente sa v prvom rade vyjadruje uznanie partnerom tejto iniciatívy – talianskej vláde, Turecku a Paraguaju – a upozorňuje sa na otázku považovanú za „naliehavú“, v ktorej „technológia a prax ďaleko predbehli právo a etiku“. Hoci sa v ňom uznáva, že mnohí považujú náhradné materstvo za „súcitné riešenie pre tých, ktorí si želajú stať sa rodičmi“, v stanovisku sa zdôrazňuje, že „treba zohľadniť celý kontext“, aby sa posúdilo, či je táto prax zlučiteľná s „rešpektovaním dôstojnosti a práv žien a detí“.
Ekonomický tlak a riziko vykorisťovania
Medzi zdôraznené aspekty patrí aj ekonomický rozmer tohto javu. Mnohé ženy, ktoré súhlasia s tým, že sa stanú náhradnými matkami, uvádzajú „ekonomickú núdzu ako hlavný dôvod“ svojho rozhodnutia. Nie náhodou sa často objavujú „príbehy bohatých a slávnych ľudí, ktorí si objednávajú náhradné materstvo“, zatiaľ čo príbehy „bohatých žien, ktoré sa ponúkajú ako náhradné matky“, sú zriedkavé. Dopyt po deťoch narodených prostredníctvom tejto praxe „už prevyšuje ponuku“, zatiaľ čo opatrenia ako „sociálna ochrana, vzdelanie a ekonomické príležitosti“, ktoré by mohli znížiť riziko vykorisťovania, by pravdepodobne viedli mnohé ženy k tomu, „aby odmietli uzatvárať takéto dohody“. Z toho vyplýva otázka položená v dokumente, a to „či by priemysel náhradného materstva prežil, ak by bola odstránená chudoba“. V nóte Svätej stolice sa ďalej poukazuje na to, že tam, kde sú komerčné dohody povolené, sa potenciálne náhradné matky môžu ocitnúť vo „zvrátenej súťaži o získanie objednávateľov“. Aj v krajinách, kde je komerčné náhradné materstvo zakázané, sa konštatuje, že náhrady nákladov alebo údajné „dary“ môžu byť niekedy „skrytými platbami“. V niektorých prípadoch, ako sa v texte uvádza, môžu byť ženy, ktoré by do týchto dohôd nevstúpili, „tlačené alebo dokonca nútené“ svojimi príbuznými, zatiaľ čo ľudia žijúci v chudobe si len ťažko môžu dovoliť „nezávislé právne alebo lekárske poradenstvo“.
Práva detí
Správa poukazuje aj na niektoré konkrétne prípady, v ktorých bolo „viac ako tucet detí“ nájdených v starostlivosti opatrovateliek v prenajatých bytoch, zatiaľ čo rodičia, ktorí si ich objednali, naďalej využívali služby nových náhradných matiek. Okrem toho sa konštatuje, že komercializácia detí sa môže prelínať s predsudkami, napríklad v prípade prenatálnej diagnózy postihnutia, keď dieťaťu hrozí, že bude považované za „vadný ‚produkt‘ alebo problém, ktorý treba vyriešiť“, namiesto toho, aby bolo vnímané ako „dar, ktorý treba prijať a chrániť“. Takýto postoj, pokračuje text, je v rozpore so spravodlivou spoločnosťou, v ktorej môžu deti rásť a rozvíjať sa. Deti majú totiž práva a záujmy, ktoré treba rešpektovať, počnúc „morálnym právom byť počaté v akte lásky“. Na základe Dohovoru o právach dieťaťa, „najširšie ratifikovaného nástroja v oblasti ľudských práv“, majú deti tiež „právo poznať svojich rodičov a byť nimi vychovávané“. Skutočnosť, že toto právo nemožno vždy realizovať, „by sa nemala využívať na ospravedlnenie praxe, ktorá ho úmyselne porušuje“.
Postoj Svätej stolice
Hoci sa v dokumente uznáva „skutočná a pochopiteľná túžba mať deti“, zastáva sa názor, že tieto problémy nemožno vyriešiť jednoducho prostredníctvom právnej úpravy. V tomto zmysle sa kladne pripomína rozhodnutie Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve, že aspoň zatiaľ nebude pokračovať v práci na dohovore týkajúcom sa právneho rodičovstva v prípadoch surogátneho materstva. Na záver dokument odkazuje na pasáž, v ktorej pápež Lev XIV. zdôrazňuje, že „premenou tehotenstva na obchodovateľnú službu [náhradné materstvo] porušuje dôstojnosť dieťaťa, ktoré je zredukované na „produkt“, ako aj matky, pričom zneužíva jej telo a proces počatia a narúša pôvodné vzťahové povolanie rodiny“. Už pápež František, ktorý je v dokumente tiež citovaný, povedal, že „dieťa je vždy darom a nikdy predmetom obchodnej zmluvy“. Vzhľadom na tieto úvahy Stála misia Svätej stolice vyjadruje nádej, že diskusia, ktorá sa začala v rámci komisie, môže podporiť ďalšie kroky „smerom k ukončeniu tejto praxe vo všetkých jej formách a na všetkých úrovniach“, s cieľom chrániť ženy a deti „pred vykorisťovaním a násilím“.
Preklad: Klára Tomášiková