Ukrajina 24. februára (TK KBS) „Vďaka vám viem, ako chutí Boh,“ povedal jeden z vysídlencov z Donbasu kňazovi, ktorý mu podal tanier s jedlom. Aj tieto slová zaznievajú v čase, keď si Ukrajina pripomína štyri roky od začiatku plnej invázie.
Štyri roky výbuchov a pohrebov. Tisíce dní neistoty, keď ľudia ráno nevedia, či sa večer vrátia domov – a či ich dom ešte bude stáť. Biskup Jan Sobilo z Charkovsko-záporožskej diecézy má sídlo len približne 15 kilometrov od frontovej línie. Rakety a drony tam prelietajú každý deň i noc, zvuk sirén sa stal súčasťou každodennej reality. Viaceré mestá diecézy sú pod okupáciou a kňazi z nich museli odísť.
Tam, kde to situácia umožňuje, sa však kostoly naplnili novými ľuďmi. Vysídlené rodiny prichádzajú s prázdnymi rukami a nachádzajú otvorené dvere. Kňazi a rehoľné sestry im poskytujú potraviny, teplé jedlo, lieky i hygienické potreby. Ešte dôležitejšie je však podľa biskupa vytváranie spoločenstva a sprostredkovanie skúsenosti Božej blízkosti.
„Mnohí z týchto ľudí Boha nepoznali. Ale keď dostali pomoc, povedali nám: Nedali ste nám len chlieb, ale aj chuť Boha,“ hovorí biskup Sobilo.
Uplynulé roky utrpenia sú zároveň časom mimoriadnej solidarity. Vďaka pomoci dobrodincov dostávajú vysídlené rodiny pravidelnú potravinovú a zdravotnícku podporu, kňazi a rehoľníci môžu zostať so svojimi veriacimi a farnosti sa stávajú miestami nádeje uprostred chaosu. „Vďaka dobrodincom nemusíme hladovať a môžeme pokračovať v šírení Božej lásky. Bez vašej pomoci by naša Cirkev bola ako v sovietskych časoch,“ zdôrazňuje biskup.
Organizácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá dlhodobo spolupracuje s miestnou Cirkvou, vyzýva k pokračujúcej solidarite najmä v čase zimy a akútnej núdze. Pomoc smeruje priamo do oblastí, kde je situácia najťažšia a kde často nepôsobia iné humanitárne organizácie.
„Nepochybujem o tom, že Boh má plán pre Ukrajinu. Možno ho teraz ešte nevidíme alebo mu nerozumieme. Ale viem, že On na nás nezabudol,“ dodáva biskup Sobilo.
Zdroj: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, redakčne upravené