Vatikán 21. februára (VaticanNews) Pápež Lev XIV. v sobotu 21. februára schválil päť dekrétov Dikastéria pre kauzy svätých. Čoskoro bude blahorečený Béchara Abou-Mourad, libanonský kňaz a mních z Baziliánskeho rádu Najsvätejšieho Spasiteľa od melchitov. Beatifikácia sa týka aj františkána Gabriela Mariu, ktorý žil vo Francúzsku na prelome 15. a 16. storočia. Uznané boli hrdinské cnosti talianskeho kňaza, indického kapucína a talianskeho laika chorého na sklerózu multiplex.
Pápež Lev XIV. poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby vyhlásila spomínané dekréty počas audiencie udelenej kardinálovi prefektovi Marcello Semerarovi.
Požehnaný zo zeme cédrov
Budúci blahoslavený Béchara Abou-Mourad, ktorého svetské meno bolo Selim, sa narodil 19. mája 1853 v Zahle v Libanone. Svoje povolanie ku kňazstvu a rehoľnému životu objavil už v ranom veku a vstúpil do baziliánskeho kláštora Svätého Spasiteľa v Saïde. Za kňaza bol vysvätený 26. decembra 1883. Bol predstaveným baziliánskeho malého seminára, potom vykonával pastorálnu činnosť v Deir el Quamar, kde v dôsledku absencie kostola slúžil sväté omše v domoch veriacich a inicioval výstavbu chrámu. Založil tiež súkromné charitatívne združenie. V roku 1922 bol preložený do melchitskej katedrály v Saide. Zomrel 22. februára 1930. Uznaný zázrak sa týka uzdravenia ženy na invalidnom vozíku trpiacej vážnym pokročilým ochorením kolena, ktorá po modlitbe prostredníctvom jeho príhovoru začala chodiť bez bolesti a bez pomoci.
Františkán z Francúzska
Gabriele Maria bol zapísaný do zoznamu blahoslavených na základe dekrétu potvrdzujúceho veľkú a dlhodobú úctu (ekvipolentné blahorečenie). Jeho svetské meno bolo Gilberto Nicolas a narodil sa okolo roku 1460 neďaleko Riomu. Vstúpil do rehole františkánov v kláštore Notre-Dame de Lafond, stal sa kňazom a prednášal morálnu teológiu. Jeho stretnutie so sv. Janou z Valois, manželkou kráľa Ľudovíta XII., viedlo k založeniu Rádu Zvestovania v roku 1501. Bol jeho generálnym predstaveným okolo 30 rokov. V roku 1517 mu pápež Lev X. dal meno Gabriel Maria. Zomrel 27. augusta 1532 v meste Rodez. Po jeho smrti sa spontánne rozvinul kult a veriaci pripisovali jeho príhovoru početné zázraky.
Farár v Bussane
Odo dnes má titul ctihodný Boží služobník Francesco Lombardi, ktorý sa narodil 24. februára 1851 v Terzoriu v Taliansku. Po vysvätení za kňaza v roku 1874 pôsobil 47 rokov ako farár v Bussane (Liguria). Po zemetrasení 23. februára 1887 obnovil náboženský život a viedol k založeniu Sanktuária Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Inšpirovaný encyklikou pápeža Leva XIII. Rerum Novarum rozvinul sociálnu činnosť. Zomrel 13. februára 1922.
Kapucín z Indie
Ctihodným sa stal aj Boží služobník Theophane (civilným menom Michael Koodalloor). Narodil sa 20. júla 1913 v Kottapuram v indickej Kerale. Vstúpil do kapucínskeho rádu a v roku 1941 bol vysvätený za kňaza. Zastával viacero pastoračných a formálnych funkcií a bol vysoko ceneným kazateľom, známym svojou pokorou a záujmom o chudobných. Pre svoje duchovné dary a modlitbovú službu bol porovnávaný s otcom Piom. Zomrel 4. apríla 1968.
Laik z Brescie
Ctihodným sa stal aj taliansky laik Fausto Gei, ktorý sa narodil 24. marca 1927 v Brescii. Študoval medicínu na Univerzite v Pavii, ale musel štúdium prerušiť kvôli skleróze multiplex. Zapojil sa do hnutia založeného Luigim Novaresem — Dobrovoľníci utrpenia a Združenie tichých pracovníkov kríža. Vykonával svoj „apoštolát pera“, podporoval chorých prostredníctvom korešpondencie. Zomrel 28. marca 1968. Jeho život bol svedectvom evanjelia prežívaného v utrpení a obetovaného za druhých.
Tiziana Campisi – Vatican News Preklad a úprava: Zuzana Klimanová