Vatikán 18. februára (VaticanNews) Vo Vatikáne sa konalo od 16. do 18. februára 2026 výročné plenárne zasadnutie členov Pápežskej akadémie pre život spojené s verejnou konferenciou na aktuálnu tému Zdravotná starostlivosť pre všetkých: udržateľnosť a rovnosť (16. – 17. februára 2026).
Pápež Lev XIV. prijal na audiencii členov akadémie a prednášajúcich konferencie pred jej začiatkom v pondelok 16. februára doobeda. Vo svojom príhovore pápež zdôraznil aktuálnu potrebu spravodlivej zdravotnej spravodlivosti – udržateľnej a dostupnej pre všetkých ľudí na Zemi. Lev XIV. ďalej vysvetlil, že „zdravie sa týka všetkých sfér života. Musíme preto posilniť naše chápanie a prax spoločného dobra, aby nebolo zanedbávané pod tlakom osobitných, individuálnych a národných záujmov.“
Podľa pápeža je preto potrebné očistiť a obnoviť význam zdravotnej starostlivosti ako takej, ktorá vychádza zo základného postoja podpory a blízkosti voči druhému – konkrétnu blížnemu „nielen preto, že sa nachádza v situácii núdze alebo choroby, ale preto, že zdieľa existenciálnu podmienku zraniteľnosti, ktorá spája všetkých ľudských bytostí. Iba tak budeme schopní vyvinúť účinnejšie a udržateľnejšie systémy zdravotnej starostlivosti, ktoré budú schopné uspokojovať potreby v oblasti zdravia vo svete s obmedzenými zdrojmi a obnoviť dôveru v medicínu a zdravotníckych pracovníkov napriek dezinformáciám a skepticizmu voči vede.“ Hneď na úvod svojho príhovoru pápež vyhlásil: „Je to veľmi dôležité, a to ako z hľadiska aktuálnosti, tak aj z hľadiska symboliky. Vskutku, vo svete rozdelenom konfliktmi, ktoré pohlcujú obrovské ekonomické, technologické a organizačné zdroje na výrobu zbraní a iných vojenských zariadení, je mimoriadne dôležité venovať čas, sily a kompetencie na ochranu života a zdravia.“ (https://www.vatican.va/content/leo-xiv/it/speeches/2026/february/documents/20260216-pav.html)
V našom globalizovanom svete neexistuje dokonalý systém zdravotnej starostlivosti v zmysle usporiadania i účinnosti. Na jeho fungovanie vplývajú mnohé – vzájomne prepojené – faktory, o ktorých priebežne hovorili a diskutovali prednášajúci a účastníci konferencie. Medzi ne patrí: jeho dostupnosť (personálna, geografická, ekonomická, finančná, systémová, štrukturálna, technologická a pod.), jeho kvantita a kvalita (zdravotníckych pracovníkov, postupov a nástrojov); jeho inštitucionálna organizácia a riadenie (štátne, súkromné, zmiešané) a jeho legislatívna a praktická regulácia na úrovni svetovej, kontinentálnej, štátnej/národnej, regionálnej a miestnej. Ďalej sú to sociálne a demografické faktory (napr. veková štruktúra populácie, migrácia a mobilita obyvateľstva, sociálne nerovnosti); makroekonomické faktory (napr. hrubý domáci produkt a ekonomická sila štátu, investície do zdravotníctva, ceny liekov a technológií, trh práce v zdravotníctve) a mikroekonomické faktory (napr. ekonomická a finančná schopnosť pacienta a jeho príbuzných); kultúrne (vzdelávacie, výchovné a formačné) a individuálne faktory (napr. postoj k zdravotnej starostlivosti a k jej systému, postoj k prevencii, zdravotná gramotnosť a výchova, životný štýl – spôsob stravovania, miera pohybového cvičenia, fajčenie, alkohol a pod.); náboženské a kultúrne presvedčenia i technologické faktory (napr. dostupnosť diagnostických a terapeutických technológií, tele-medicína, digitalizácia procesov, výskum a inovácie, vývoj a využitie nástrojov umelej inteligencie a pod.); stav verejného zdravia a epidemiologická situácia (napr. výskyt chronických ochorení, epidémie a pandémie, prevencia, očkovanie, kvalita životného prostredia); vojnové a bezpečnostné faktory (napr. dopady na bojujúcich i civilné obyvateľstvo a infraštruktúru, obete vojny, násilia a zneužívania), prípadne ďalšie.
V zmysle morálnej a sociálnej náuky Katolíckej cirkvi, ktorá vychádza z Bohom zjavenej integrálnej antropológie, nemáme právo na zdravie, ale na jeho ochranu a na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa netýka iba tela, ale aj duševnej, duchovnej a vzťahovej (spoločenskej) dimenzie každej ľudskej osoby. Mnohí ľudia chcú mať zdravie/byť zdraví za každú cenu. Zdravie nie je najvyšším ľudským dobrom a ani ho nesmieme zaň považovať. Hoci situácia choroby je bolestivá a zaťažujúca pre pacienta a jeho príbuzných i pre spoločnosť, nie každá choroba sa dá úplne odstrániť, no vždy sa dá chorému pomôcť so správnou mierou a ľudskou všímavosťou podľa dostupných možností a prostriedkov. Máme morálnu povinnosť chrániť a udržiavať vlastný život a vlastné zdravie; a preto existuje povinnosť primerane použiť prostriedky, ktoré medicína a zdravotný systém postupne dávajú k dispozícii. Pacient má vo všeobecnosti povinnosť využívať prostriedky nevyhnutné pre zachovanie života a obnovu zdravia. No môže sa ocitnúť v situáciách, v ktorých sú dostupné lekárske zákroky pre neho príliš zaťažujúce, neznesiteľné a tým takmer neprijateľné. V takom prípade nie je povinný ich podstupovať a má právo na dôstojné zomieranie prostredníctvom komplexnej paliatívnej starostlivosti bez zbytočného a zaťažujúceho predlžovania životných funkcií.
Skutočná reforma zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa neustále hovorí i na Slovensku, vyžaduje účinnú zmenu paradigmy, ktorá spočíva vo vnútornom obrate – v konverzii ľudského srdca (duše). Zdravotná starostlivosť môže byť ľudská (humánna) a schopná poľudšťovať (humanizovať) „mŕtve“ politiky a systémy iba vtedy, ak je zameraná na skutočné dobro človeka a spoločné dobro. A na tento cieľ bude zameraná iba vtedy, ak každý z nás bude považovať druhého za vyššieho; keď nebudeme uprednostňovať svoje ja, záujmy a potreby, ale budeme ich podriaďovať blížnemu bez jeho vylučovania a v konečnom dôsledku Bohu a jeho slovu. Potom budeme realizovať poslanie milosrdného Samaritána podľa vzoru nášho Pána, ktorý hovorí každému z nás: „Choď a rob aj ty podobne!“ (porov. Lk 10, 30 – 37).
Autorom článku je doc. ThDr. Michal Vivoda, PhD.