Vatikán 13. februára (VaticanNews) „Posielam celú moju náklonnosť a celú moju vďačnosť.“ Takéto objatie posiela princezná Elettra Marconiová pri príležitosti 95. výročia Vatikánskeho rozhlasu, ktorý jej otec Guglielmo postavil a slávnostne inauguroval 12. februára 1931 na pozvanie pápeža Pia XI. V ére umelej inteligencie zdôrazňuje: „Môže byť pozitívna, ale treba ju kontrolovať.“
Stretnutie s princeznou Elettrou Marconiovou je výnimočné. Nielen preto, že sa odohráva v jej byte na Via Condotti, presýtenom spomienkami, z ktorého jej otec Guglielmo 12. októbra 1931 stlačením tlačidla rozsvietil sochu Krista Spasiteľa v Rio de Janeiro, ale najmä pre silu a lásku dcéry, ktorá celý život zasvätila šíreniu myšlienok jedného z najväčších vedcov všetkých čias s neochvejnou oddanosťou.
Princezná, boli ste vždy veľkou podporovateľkou Vatikánskeho rozhlasu. Čo pre vás znamená dosiahnutie 95 rokov tejto pápežskej stanice?
Je to nesmierne dôležitý dátum, pretože v živote môjho otca to bol veľmi, veľmi krásny a veľmi dojímavý okamih. Mal veľkú vieru v Boha a tiež veľký obdiv a priateľstvo k Svätému Otcovi, pápežovi Piovi XI. V Taliansku ho pápež vždy podporoval, pretože ho poznal… Aj pápež mal povahu výskumníka, sledoval vynálezy, chcel poznať podrobnosti, telefonoval, pretože chcel vedieť, aké novinky môj otec vytvoril.
Guglielmo Marconi navrhol a aj prakticky vybudoval Vatikánsky rozhlas, ktorý bol v roku 1931 slávnostne otvorený. Čo o tejto skúsenosti rozprával?
Všetko sa sústreďovalo na význam rozhlasovej stanice Vatikánu. A vďaka Bohu existuje ten nádherný film z produkcie Istituto Luce, ktorý zachytáva môjho otca, ako po dohode s pápežom predstavuje výstavbu tejto veľmi výkonnej rozhlasovej stanice pre celý svet, aby mohol predstaviť pápeža svetu. V jeho krásnych slovách – ktoré možno vidieť vo filmových záberoch – cítiť, aký si bol vedomý významu okamihu a ako bol dojatý. A odpoveď pápeža Pia XI. je rovnako úžasná, inteligentná.
Môj otec tam odviedol veľkú prácu. Bol to najdlhší čas, ktorý strávil v Ríme, pretože zvyčajne neustále cestoval: Londýn, New York… Toto obdobie bolo skutočne výnimočné. Pamätám si, že sme o tom neskôr stále hovorili, pretože práve v Ríme zostal najdlhšie – každý deň chodil do Vatikánu a aj pápež denne vychádzal do vatikánskych záhrad, aby sledoval práce. Videli sa pravidelne, existujú o tom filmové zábery aj nádherné fotografie. Dokonca jednu alej pomenovali „Via Guglielmo Marconi“. Na jednej fotografii kráča Jeho Svätosť pápež Pius XI. vedľa môjho otca po „Via Guglielmo Marconi“.
Princezná, zasvätili ste život šíreniu odkazu svojho otca. Čo to pre vás znamenalo?
Pre mňa to bola povinnosť, ale zároveň aj najväčšia radosť. Chcela som ísť do všetkých krajín, aby som poďakovala za prijatie, za krásne slová a za vďačnosť, ktorú mi prejavovali za vynález môjho otca.
Bola som mnohokrát v Brazílii – krajine, ktorú milujem –, deväťkrát v Austrálii, v Spojených štátoch veľmi často, pretože môj otec sa plavil po mori cez Atlantik až 87-krát. Dnes máme lietadlá… A potom Čína, Japonsko, ostrov Taiwan…
Dobrodružstvo v dobrodružstve dobrodružstva…
Presne tak. A chcela som so sebou brať aj môjho syna Guglielma, aby videl, ako si vážili jeho starého otca, môjho otca. Pretože vďaka rádiu môj otec spojil všetky krajiny sveta.
Rádio 12. februára oslavuje 95 rokov a 13. februára si svet na podnet UNESCO pripomína Svetový deň rozhlasu. Tento rok je témou umelá inteligencia s heslom: „Umelá inteligencia je nástroj, nie hlas.“ Čo si o nej myslíte dnes?
Myslím si, že môže byť pozitívna, ale treba ju regulovať, aby sa tieto komunikačné prostriedky používali správne.
Aký odkaz by ste dnes chceli poslať tým, ktorí pracujú vo Vatikánskom rozhlase v čase veľkých technologických zmien?
Posielam im celú svoju náklonnosť a celú svoju vďačnosť. A prajem im, aby pracovali tak, ako som pracovala ja pri pripomínaní si a úcte k môjmu otcovi.
Aké je vaše želanie k narodeninám Vatikánskeho rozhlasu?
Aby bol viac predstavený aj verejnosti, aby sa o ňom hovorilo. Rada by som sa s nimi stretla a povedala im to osobne, ale možno je najlepšie vyjadriť to práve prostredníctvom rozhlasu. Aj mladí ľudia nech rastú na príklade môjho otca. Mal veľkú vášeň pre elektrické vlny a pre všetko, čo dokážu.
Dá sa rádiu veriť?
Áno, rádiu viac než čomukoľvek inému. Správy, ktoré prináša… je to mimoriadne dôležité.
Chceli by ste dodať ešte niečo osobné?
Mám veľkú vieru v Boha, veľmi milujem blížneho a želám si, aby ľudia mali pokoj vo svedomí. Prajem všetko najlepšie!
Massimiliano Menichetti – VaticanNews Preklad Martin Jarábek