Vatikán 6. februára (VaticanNews) Je dôležité pomáhať tým, ktorí sa vydali na cestu viery, aby dozrievali a zachovali si nový spôsob života, ktorý zahŕňa všetky oblasti existencie, i prácu, vzťahy a každodenné správanie. Aj o tom hovoril pápež Lev XIV. účastníkom plenárneho zasadania Dikastéria pre laikov, rodinu a život, ktorých prijal vo Vatikáne v piatok 6. februára.
Témou plenárneho zasadania je kresťanská formácia a titulom sú slová sv. Pavla z Listu Galaťanom: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus“ (4, 19).
Formáciu pápež teda prirovnal k „plodeniu“, „dávaniu života“, „dávaniu zrodu“ v dynamike, ktorá, hoci s bolesťou, vedie učeníka k životnému zjednoteniu s osobou samotného Spasiteľa, žijúceho a pôsobiaceho v ňom alebo v nej, schopného premeniť „život v tele“ (porov. Rim 7, 5) na „život Krista v nás“ (porov. 2 Kor 13, 5; Gal 2, 20).
Svätý Otec sa pristavil pri úlohe formátora:
„Je pravda, že v Cirkvi niekedy prevládala postava formátora ako „pedagóga“, usilujúceho sa odovzdávať náboženské poučenia a zručnosti, nad postavou „otca“, schopného plodiť vieru. Naše poslanie je však oveľa vyššie, preto nemôžeme zostať len pri odovzdávaní náuky, etiky a dodržiavania pravidiel, ale sme povolaní zdieľať to, čo žijeme, s veľkodušnosťou, úprimnou láskou k dušiam, ochotou trpieť za druhých, bezvýhradnou oddanosťou, ako rodičia, ktorí sa obetujú pre dobro svojich detí.“
Petrov nástupca hovoril aj o komunitnom rozmere formácie (dimensione comunionale). Ako povedal, kresťanský život je prenášaný láskou spoločenstva:
„Nie je to samotný kňaz, katechéta alebo charizmatický vodca, kto dáva zrod viere, ale Cirkev, zjednotená, živá Cirkev, tvorená rodinami, mladými ľuďmi, slobodnými, zasvätenými osobami, oživovaná láskou a preto túžiaca byť plodná, odovzdávať všetkým, a najmä novým generáciám, radosť a plnosť zmyslu, ktorú žije a zakúša. To, čo v rodičoch vyvoláva túžbu dať život deťom, nie je potreba niečo mať, ale túžba dávať, zdieľať prekypujúcu lásku a radosť, ktoré v nich prebývajú, a práve tu má svoje korene aj každá výchovná činnosť.“
Poslaním formátora či vychovávateľa, je podľa Petrovho nástupcu „podporovať stabilné, angažované a osobné životné cesty, ktoré vedú ku krstu a sviatostiam alebo k ich znovuobjaveniu, pretože bez nich nie je kresťanský život možný“. Ďalej „je dôležité pomáhať tým, ktorí sa vydali na cestu viery, aby dozrievali a zachovali si nový spôsob života, ktorý zahŕňa všetky oblasti existencie, súkromnú aj verejnú, ako je práca, vzťahy a každodenné správanie“. Pápež tiež zdôraznil potrebu viesť ľudí k úcte k životu v každej jeho fáze, predchádzať akémukoľvek zneužívaniu a sprevádzať obete.
Ako pripomenul Svätý Otec, umenie formácie si vyžaduje trpezlivosť, načúvanie, sprevádzanie a overovanie – a to ako na osobnej, tak aj na komunitnej úrovni. Zároveň pápež uviedol niekoľko významných príkladov, akými sú v tejto oblasti Sv. Ignác z Loyoly, sv. Filip Neri, sv. Jozef Kalazánsky, sv. Gašpar del Bufalo, sv. Ján Leonardi. Dodal tiež, že dielo De catechizandis rudibus od sv. Augustína je nápomocné aj v súčasnosti.
Zuzana Klimanová – VaticanNews