Taliansko 6. februára (TK KBS) Cortina d’Ampezzo je v kolektívnej pamäti neodmysliteľne spätá s olympiádou. Nielen vďaka blížiacemu sa sviatku športu, ktorý sa začne dnes, ale predovšetkým ako dejisko zimných olympijských hier v roku 1956 – pred sedemdesiatimi rokmi. Pozývame vás zalistovať v pápežskom denníku L’Osservatore Romano, ktorý siedme zimné olympijské hry pozorne mapoval.
Začiatok 25. zimných olympijských hier je už na dosah. Otvárací ceremoniál Milano Cortina 2026 je naplánovaný na piatok 6. februára na štadióne San Siro a zároveň sa uskutočnia sprievodné podujatia a prehliadky aj v Predazze, Livigne a Cortine d’Ampezzo.
Dejiny zimných olympijských hier sa začali písať v roku 1924 vo francúzskom Chamonix. Široká verejnosť si však na ich televízne vysielanie musela počkať ešte 32 rokov: prvýkrát sa zimné olympijské hry objavili na obrazovkách práve v roku 1956 – z Cortiny d’Ampezzo.
Vráťme sa k niektorým momentom týchto hier prostredníctvom kroniky pápežského denníka L’Osservatore Romano. Tak ako dnes, aj vtedy tvorilo pozadie príbehov – nielen športových – horské panorama Cortiny. Rímskym biskupom bol pápež Pius XII., ktorý už v prejave adresovanom talianskym športovcom v roku 1945 vnímal šport ako „školu lojality, odvahy, vytrvalosti, rozhodnosti a univerzálneho bratstva“.
Otvorenie hier v roku 1956
Denník Svätej stolice podrobne sledoval dianie zimných olympijských hier. Druhá strana vydania z 27. januára 1956 priniesla reportáž z otváracieho ceremoniálu v článku s názvom Gronchi otvára v Cortine d’Ampezzo siedme zimné olympijské hry.
„Ľadový štadión ponúka veľkolepé divadlo. Tribúny sú zaplnené divákmi a osobnosťami zo sveta politiky a športu.“ Vlajky jednotlivých krajín žiaria živými farbami a „z jednej časti tribún znejú pôsobivé slávnostné alpské piesne“. Talianska hymna „ohlásila sprievod zástupcov“ rôznych delegácií. Medzi nimi bola aj československá výprava so 41 športovcami.
„Dvadsaťštyri vlajok s piatimi olympijskými kruhmi, nesených atlétmi, otvára sprievod, zatiaľ čo v diaľke zaznievajú salvy z diel“, ktoré vítajú príchod vtedajšieho talianskeho prezidenta Giovanniho Gronchiho. Po príchode je prezident republiky „privítaný mohutným potleskom“. Na bočných tribúnach zasadli „diplomatické delegácie krajín zastúpených na hrách, členovia Medzinárodného olympijského výboru a organizačného výboru“.
Cesta olympijského ohňa
Článok v L’Osservatore Romano zaznamenáva aj posledné etapy cesty olympijského ohňa. „Z Belluna dorazil do Zuela“, dedinky neďaleko Cortiny, a následne bol prenesený „alpskými vojakmi do výšky 2600 metrov k horskej chate Duca d’Aosta na úpätí masívu Tofane“.
Do Zuela dorazil „v okamihu, keď sa začali znášať prvé tiene večera“, v predvečer otváracieho ceremoniálu. „Posledný bežec dorazil k chate a okamžite zapálil trojnožku postavenú na štvormetrovom podstavci.“ Plameň stúpal vysoko do nočnej tmy a „takmer celá Cortina sledovala pôsobivý nočný lyžiarsky výstup alpíncov pri mesačnom svite“.
Sprievod národov
Vatikánsky denník priniesol fotografie z rôznych momentov otváracieho ceremoniálu. Sprievod bol pestrou prehliadkou „24 vlajok s olympijskými kruhmi“. Ako zvyčajne ho otvárala „vlajka Grécka, nasledovali vlajky ostatných národov a na záver vlajka Talianska“.
Po príhovore predsedu organizačného výboru Cortiny 1956, grófa Paola Ignazia Maria Thaona di Revel, predniesol prezident Gronchi slávnostné slová: „Vyhlasujem VII. olympijské hry v Cortine d’Ampezzo, oslavu XVI. olympijských hier modernej éry, za otvorené.“
Zazneli delové výstrely a oficiálna olympijská hymna. Olympijská vlajka sa pomaly zdvíhala na hlavný stožiar. Nasledoval očakávaný okamih: lyžiari priniesli oheň na zimný štadión, kde ho prevzal krasokorčuliar Guido Caroli. „Držal ho vysoko nad hlavou, za búrlivého potlesku obišiel štadión na korčuliach, vystúpil po schodoch na pódium a zapálil olympijský oheň.“
Záverečný ceremoniál
Vydanie z 7. februára 1956 prinieslo na piatej strane opis záverečného aktu hier. „Opäť zaplnený štadión sa stal nádhernou kulisou posledného dejstva siedmych zimných olympijských hier.“ Odovzdali sa posledné zlaté, strieborné a bronzové medaily jedenásťdňových súťaží.
Pred zhasnutím olympijského ohňa vystúpili na pódium hokejové tímy Sovietskeho zväzu, USA a Kanady. Ocenení boli aj víťazi v skoku na lyžiach a program doplnili vystúpenia krasokorčuliarov. Za zvukov trúbok sa začal oficiálny záverečný ceremoniál. Vlajky 24 krajín, nesené alpíncami, vstúpili na štadión. Za nimi prišli talianski šampióni v boboch, nesúci olympijskú vlajku odovzdanú mestom Oslo v roku 1952.
Posledné okamihy hier v roku 1956
Záver hier sprevádzalo hlboké ticho. Zaznela grécka hymna a na stožiar vystúpila vlajka Helénskej republiky, po nej talianska trikolóra. Následne bola pri americkej hymne vztýčená vlajka Spojených štátov – organizátora nasledujúcich zimných hier v Squaw Valley.
Predseda Medzinárodného olympijského výboru Avery Brundage vyslovil želanie: „Nech sa budúce hry konajú v radosti a jednote, aby olympijský oheň pokračoval vo svojej ceste storočiami pre dobro stále horlivejšieho, odvážnejšieho a vernejšieho ľudstva.“ Svetlá zhasli, osvetlená zostala len olympijská vlajka a v trojnožke zhasol oheň, ktorý horel od začiatku hier.
Pápežská výzva k bratstvu, prímeriu a pokoju
Cortina d’Ampezzo hostí zimné olympijské hry už po druhý raz. Pápež Lev XIV. po modlitbe Anjel Pána v nedeľu 1. februára zablahoželal organizátorom i športovcom a zdôraznil, že olympijské hry „sú silným posolstvom bratstva a oživujú nádej na svet v mieri“.
Zároveň pripomenul význam „olympijského prímeria, prastarého zvyku, ktorý sprevádza konanie hier“, a vyslovil želanie, „aby tí, ktorým leží na srdci mier medzi národmi a ktorí majú zodpovednosť rozhodovať, dokázali využiť túto príležitosť na konkrétne kroky k zmierneniu napätia a k dialógu“.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia