Vatikán/Sýria 3. februára (TK KBS) Kardinál Mario Zenari, apoštolský nuncius v Sýrii a pápežský zástupca v Damasku od roku 2008, ktorému pápež František predĺžil mandát a v roku 2016 ho kreoval za kardinála, predložil svoju rezignáciu po dosiahnutí vekovej hranice.
Počas takmer sedemnástich rokov vykonával intenzívnu diplomatickú a humanitárnu činnosť v tejto blízkovýchodnej krajine a stal sa stabilným oporným bodom pre obyvateľstvo sužované vojnou, chudobou, terorizmom, sankciami, krízami a zemetraseniami. V roku 2021, keď dovŕšil 75 rokov (kánonický vek „odchodu do dôchodku“), podal rezignáciu z úradu, ktorý bol preňho takmer sedemnásť rokov viac než len diplomatickým postom – bol skutočným poslaním: službou apoštolského nuncia v Damasku, zástupcu pápeža a oporného bodu univerzálnej Cirkvi v „umučenej“ Sýrii.
Pápež František rezignáciu neprijal a rozhodol sa ponechať ho vo funkcii „na neurčitý čas“. „Don Mario“ toto rozhodnutie vnímal ako ďalší prejav pozornosti voči obyvateľstvu zranenému vojnou a chudobou, vystavenému neustálym otrasom, ktoré v ňom videlo stabilný a autoritatívny bod opory.
„Veterán vojny“
Po piatich rokoch však – po dovŕšení 80 rokov 5. januára – kardinál Mario Zenari ukončuje svoju dlhoročnú službu pápežského zástupcu v jednom z najviac zranených území sveta. Jeho rezignácia bola oznámená v pondelok 2. februára v bulletine Tlačového strediska Svätej stolice. Za oficiálnym oznámením sa skrýva veľký príbeh.
Je to príbeh kňaza z Rosegaferra pri Villafranca di Verona, vychovaného na Pápežskej cirkevnej akadémii, ktorý sa čoskoro stal „veteránom vojny“, ako sám seba nazýva. Na začiatku 21. storočia pôsobil ako apoštolský nuncius na Pobreží Slonoviny, v Nigeri a Burkine Faso, a v rokoch 2004 – 2008 na Srí Lanke. V roku 2008 po prvý raz vstúpil na sýrske územie po vymenovaní z 30. decembra, ktoré si želal pápež Benedikt XVI.
V tom čase bola Sýria úplne iná než dnes – a iná než tá, ktorú poznajú mnohí mladí Sýrčania a deti, ktoré nepoznali nič iné než biedu a hrôzy vojny. Krajina sa vyznačovala zdanlivou stabilitou a fázou hospodárskeho otvárania sa so stúpajúcim cestovným ruchom, hoci ju zároveň poznačovali skryté sociálne napätia. V roku 2011 vypukol konflikt, povstania, masakry ISIS – a Zenari tam bol stále prítomný ako pápežský zástupca, vykonávajúc diplomatickú a mediačnú činnosť zameranú na mierové riešenie konfliktov, ako aj humanitárnu službu blízkosti a útechy ľuďom, ktorí žili to, čo on sám často nazýval „peklo na zemi“.
Odsúdenia a ťažkosti
Kardinál Zenari nikdy neskrýval ťažkosti – ani osobné – ktoré v Sýrii zažíval. Nebál sa hovoriť o „humanitárnej katastrofe“, o nádeji, ktorá medzi ľuďmi, najmä mladými, „zomrela“, a to aj dnes, napriek rôznym politickým a spoločenským zmenám, uprostred neustáleho odlivu. Otvorene poukazoval na medzinárodné zabudnutie konfliktu, na dusivý vplyv sankcií na obyvateľstvo, na endemickú chudobu, ktorá núti ľudí stáť kilometre v radoch na kus chleba alebo zaplatiť za benzín mesačným platom.
Boli to silné, no nikdy nekričané slová, ktoré kardinál vždy vyslovoval tichým hlasom, s výrazom v tvári, v ktorom bolo cítiť bolesť – aj únavu – zo všetkého, čo videl. Vojna, bombardovanie, hlad a navyše aj zemetrasenie v roku 2023, ktoré zdevastovalo severné oblasti. Kardinál Zenari sa vtedy okamžite vybral z Damasku do Aleppa a v kufri auta viezol barely s naftou, ktorú bolo veľmi ťažké zohnať.
Kardinál od roku 2016
Od roku 2016 vykonával Zenari svoju službu apoštolského nuncia s červenou zucchettou – darom pápeža Františka, ktorý ho kreoval za kardinála na svojom treťom konzistóriu. V tom čase išlo o bezprecedentné rozhodnutie, ktoré istým spôsobom prelomilo prax uplynulého storočia, podľa ktorej pápežskí diplomati získavali biskupskú hodnosť, no nie kardinálsky titul, ktorý niektorí dostali až po zmene pôsobiska.
Išlo aj o novinku v dejinách východných katolíckych cirkví, keď sa purpur po prvý raz neudelil členovi miestneho episkopátu, ale vedúcemu diplomatickej misie Vatikánu. Kardinál Zenari komentoval pápežovo rozhodnutie len niekoľkými slovami: „Gestom lásky.“ „Gestom lásky k umučenej sýrskej populácii, ale aj gestom podpory diplomacie,“ povedal.
Udelením kardinálskej hodnosti svojmu vyslancovi chcel pápež podľa nuncia „dodať tejto prítomnosti a diplomatickému úsiliu o riešenie krízy väčšiu váhu. Cítim sa povzbudený v mojej službe.“ Kardinálsky titul zároveň znamenal Zenariho zotrvanie v Damasku. Nie že by uvažoval o presune, ako sám povedal: „Ako by mohol byť pápežský zástupca dôveryhodný, keby utekal odtiaľ, kde je najviac potrebný? Pre mňa je táto misia privilégiom, ktoré mi dal Boh, hlboko dojímavou ľudskou skúsenosťou.“
Pobyt kardinála Zenariho v Sýrii trval oveľa dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, aj vzhľadom na politické komplikácie, ktoré by priniesla výmena pápežského zástupcu. V decembri 2024 bol tiež svedkom pádu vlády Baššára al-Asada a nástupu nového vedenia pod vedením Ahmada al-Šaru.
Rezignáciou sa tak končí misia „terénneho nuncia“, dlhoročného diplomata a pastiera umučeného stáda.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia