Bratislava 29. januára (TK KBS) Medzinárodné sympózium pri príležitosti 25. výročia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou chce ponúknuť odbornú reflexiu vzťahu Cirkvi a štátu v meniacich sa spoločenských podmienkach. Jeden z jeho organizátorov Peter Sýkora vysvetľuje, prečo má tento dialóg význam nielen pre veriacich, ale pre celú spoločnosť.
Na Slovensko bol pri príležitosti 25. výročiu vstúpenia do platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou pozvaný Mons. P. Gallagher. Aké je jeho poslanie a čo možno očakávať od stretnutí na štátnej úrovni?
Mons. Paul Richard Gallagher je sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Štátneho sekretariátu Svätej stolice, teda hlavný diplomatický predstaviteľ Svätej stolice v oblasti medzinárodných vzťahov. V praxi ide o službu, ktorá je analogická funkcii ministra zahraničných vecí v štátnom prostredí. Jeho poslaním je rozvíjať a upevňovať diplomatické vzťahy so štátmi sveta, zastupovať Svätého Otca v multilaterálnych inštitúciách a zároveň viesť rokovania o medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú právne postavenie Katolíckej cirkvi v jednotlivých krajinách.
Jeho návšteva na Slovensku preto nemá len protokolárny alebo spomienkový charakter. Je predovšetkým výrazom kontinuity dialógu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a zároveň impulzom na reflexiu, ako tento dialóg rozvíjať v meniacich sa spoločenských podmienkach. Je to dialóg, ktorý má slúžiť nielen veriacim, ale všetkým občanom, pretože stabilné a korektné vzťahy medzi inštitúciami prispievajú k spoločenskej súdržnosti a kultúre dôvery.
Od stretnutí na štátnej úrovni možno očakávať potvrdenie dobrých politických a diplomatických vzťahov, ale aj otvorenie tém, ktoré rezonujú v Európe: ochrana náboženskej slobody, rešpektovanie základných práv, miesto náboženstva vo verejnom priestore, kultúra dialógu a mieru. Zvlášť dôležitý je princíp, ktorý stojí v jadre Zmluvy – spoločné dobro. Ide o hodnotu, ktorá presahuje partikulárne záujmy a vytvára priestor pre spoluprácu v prospech celej spoločnosti.
Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa 31. januára uskutoční medzinárodné odborné sympózium. Môžete nám priblížiť jeho program? Ktoré kľúčové osobnosti z akademického a diplomatického prostredia prijali pozvanie?
Sympózium sa uskutoční na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave, čo má samo o sebe silnú symbolickú hodnotu. Práve na tejto fakulte totiž pôsobí Ústav kánonického práva, ktorý je konkrétnym a viditeľným znakom kvalitného dialógu medzi Cirkvou a štátom. Skutočnosť, že sa kánonické právo vyučuje na verejnej univerzite, ukazuje, že vzťah medzi cirkevným a štátnym právnym prostredím nie je postavený na izolácii, ale na vzájomnom rešpekte, odbornej spolupráci a otvorenosti voči vedeckému poznaniu.
Samotné sympózium je organizované v spolupráci Ústavu kánonického práva PF UK, Apoštolskej nunciatúry na Slovensku a Konferencie biskupov Slovenska. Toto partnerstvo organizátorov je ďalším jasným signálom, že dialóg medzi akademickým prostredím, Cirkvou a štátnymi inštitúciami je reálne žitý a rozvíjaný.
Program sympózia spája slávnostný rozmer s odbornou reflexiou. Úvodné príhovory prednesú Mons. Gallagher a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok, čím sa vytvorí priestor pre pohľad zo strany diplomacie aj štátnej správy.
Odbornú časť sympózia obohatia prednášky profesora Vincenza Buonoma, vedeckého riaditeľa Pápežskej cirkevnej akadémie a uznávaného odborníka na medzinárodné právo, ktorý sa bude venovať vzťahu medzi kánonickým a medzinárodným právom, a profesora Mareka Šmida, ktorý sa podieľal ako koordinátor na príprave samotného textu Základnej zmluvy a prinesie historický a systematický pohľad na jej vznik, obsah a otvorené otázky. Sympózium bude moderovať Mons. Cyril Vasiľ, ktorý zároveň zhrnie aktuálne výzvy pre Cirkev aj štát. Súčasťou programu bude aj odborná diskusia.
Katolícka cirkev má v dejinách Slovenska silné postavenie. Ako chce sympózium reflektovať úlohu Cirkvi v dnešnej sekularizovanej spoločnosti?
Sympózium chce poukázať na to, že Základná zmluva nie je samoúčelný právny dokument, ale predovšetkým nástroj zodpovedného dialógu medzi štátom a Cirkvou v podmienkach modernej, pluralitnej a sekularizovanej spoločnosti. Sekularizácia neznamená automaticky vytláčanie náboženstva z verejného priestoru, ale skôr zmenu spôsobu, akým sa náboženské hodnoty komunikujú a žijú v spoločnosti. Práve v tomto kontexte je dôležité, aby vzťahy medzi štátom a Cirkvou boli stabilné, transparentné a založené na vzájomnom rešpekte.
Sympózium chce reflektovať úlohu Cirkvi ako aktéra, ktorý neprináša len duchovnú službu, ale má významný spoločenský prínos v oblasti vzdelávania, sociálnej solidarity, zdravotnej starostlivosti, kultúry, ochrany ľudskej dôstojnosti a etických hodnôt. Zmluva vytvára rámec, v ktorom môže Cirkev slobodne napĺňať svoje poslanie a zároveň rešpektovať autonómiu štátu.
Kľúčovým pojmom, ktorý sympózium zdôrazňuje, je spoločné dobro. Tento princíp prepája právny poriadok so zodpovednosťou za človeka a spoločnosť ako celok. Spoločné dobro nie je abstraktný pojem, ale konkrétna orientácia na kvalitu života, sociálnu súdržnosť, ochranu slabších, kultúru dialógu a mieru. Sympózium chce ukázať, že aj v sekularizovanom prostredí má Cirkev legitímne miesto ako partner v hľadaní riešení pre spoločnosť – nie ako ideologický hráč, ale ako nositeľ hodnotovej a kultúrnej pamäti.
Zároveň ide o pozvanie k realistickému pohľadu: Cirkev dnes pôsobí v prostredí plurality názorov a životných štýlov, čo si vyžaduje schopnosť viesť dialóg, počúvať a presvedčivo argumentovať. Práve Zmluva vytvára stabilný rámec, ktorý umožňuje tento dialóg viesť pokojne, bez zbytočnej polarizácie a konfliktov.
Akým spôsobom možno súčasnej generácii objasňovať význam Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou?
Pre súčasnú generáciu, ktorá často vníma inštitúcie s istou nedôverou a uprednostňuje konkrétne skúsenosti pred abstraktnými pojmami, je dôležité vysvetľovať význam Zmluvy vecne a bez ideologického nánosu. Zmluva nemá byť prezentovaná ako privilegovaný dokument pre Cirkev, ale ako právny rámec, ktorý zabezpečuje jasné pravidlá spolupráce v oblastiach dotýkajúcich sa každodenného života občanov.
Ide napríklad o vzdelávanie a výchovu, kde sa rieši otázka slobody rodičov vychovávať deti podľa svojho presvedčenia, o zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ochranu kultúrneho dedičstva, financovanie verejnoprospešných projektov, ale aj o etické otázky, ktoré sa týkajú dôstojnosti ľudského života, rodiny či solidarity.
Osobitne dôležitým rozmerom je náboženská sloboda ako základné ľudské právo. Vysvetľovanie Zmluvy je zároveň príležitosťou viesť mladých k hlbšiemu pochopeniu slobody ako takej – nie len slobody od obmedzení, ale slobody k zodpovednosti, angažovanosti a rešpektu voči druhým. Zmluva v tomto zmysle prispieva k vytváraniu stabilného právneho prostredia, ktoré chráni pluralitu a umožňuje pokojné spolužitie rôznych svetonázorov.
Zároveň je dôležité pomenovať riziko zneužívania tejto témy v politickom alebo mediálnom priestore. Ak sa Zmluva redukuje na nástroj konfliktu, stráca svoj pôvodný zmysel. Preto je potrebné viesť mladú generáciu k rozlišovaniu, kritickému mysleniu a schopnosti vnímať veci v širšom historickom a spoločenskom kontexte. Aj to je súčasťou výchovy k zodpovednému občianstvu.
Aké výstupy očakávate od tohto odborného podujatia a bude jeho obsah dostupný aj širšej verejnosti alebo študentom práva a teológie?
Primárnym výstupom sympózia by mala byť odborná reflexia, ktorá pomôže prehĺbiť porozumenie Základnej zmluve nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi študentmi a širšou verejnosťou. Závery budú sprístupnené cez médiá a odborné akademické výstupy.
Ide tiež o posilnenie kultúry vecného dialógu o vzťahu medzi štátom a Cirkvou, o snahu presunúť verejnú debatu z emotívnej roviny do roviny argumentácie, odbornosti a vzájomného rešpektu.
Z dlhodobého hľadiska môže podujatie prispieť aj k formovaniu novej generácie odborníkov v oblasti cirkevného a verejného práva, diplomacie a teológie. Ambíciou nie je len jednorazové podujatie, ale vytvorenie priestoru pre kontinuálnu odbornú spoluprácu, výmenu skúseností a kultiváciu verejnej diskusie o týchto témach.
Pripravila: K. Jančišinová