Osvienčim 29. januára (TK KBS) Pamäť sa nemôže stať rituálom ani „ponaučením, ktoré sa treba naučiť“ – toto bolo zdôraznené počas výročných osláv v Osvienčime-Brezinke, bývalom nemeckom nacistickom koncentračnom tábore.
Pozostalý Bernard Offen apeloval: „Nech pamäť nie je bremenom. Nech sa stane svetlom, ktoré nás vedie v tme,“ zatiaľ čo riaditeľ múzea v Osvienčime Piotr Cywiński hovoril o pamäti a skúsenostiach ako o „pokladoch“ a „smerovkách“ v časoch rozpadu svetového poriadku. Predtým prehovoril aj prezident Poľskej republiky Karol Nawrocki, ktorý poznamenal, že Osvienčim „bol továrňou na smrť organizovanou Nemcami“.
Deň spomienky
Hoci sa hlavný ceremoniál, na ktorom sa zúčastnili pozostalí, vládni úradníci a diplomatický zbor, konal popoludní, výročie oslobodenia Osvienčimu-Brezinke v bývalom tábore sa pripomínalo počas celého dňa. Predpoludním približne 20 bývalých väzňov položilo vence a sviečky k Múru smrti v bývalom tábore Auschwitz I. To bol prvý akord pripomenutia si 81. výročia oslobodenia tábora.
Svedectvo „Mojich anjelov“
Hlavný prejav počas slávnosti v takzvanej centrálnej saunovej budove predniesol preživší holokaust Bernard Offen, narodený v Krakove v roku 1929. Spomenul si na svoje detstvo prerušené vojnou, smrť matky a sestry v Belzeci a na moment odlúčenia od otca v Osvienčime. „Môjho otca nasmerovali doľava k smrti. Mňa nasmerovali doprava. Pamätám si ten moment. Naše pohľady sa stretli a ten pocit, že sa vidíme naposledy,“ povedal.
Zdôraznil, že prežil vďaka iným: „Prežil som, pretože mi pomohli iní ľudia. Hovorím im moji anjeli.“ Po desaťročiach života v Spojených štátoch sa Offen rozhodol vrátiť do Poľska. O Krakove hovoril ako o mieste, kde opäť našiel domov a pocit bezpečia. Apeloval: „Dnes vás žiadam, nech pamäť nie je bremenom. Nech sa stane svetlom, ktoré nás vedie v tme. My, svedkovia, čoskoro zomrieme, ale verím, že toto svetlo s vami zostane.“
Pamäť a skúsenosť
Riaditeľ Múzea v Osvienčime, Dr. Piotr Cywiński, venoval svoj prejav úvahám o pamäti a skúsenosti. Povedal, že ide o dvojaké pojmy, ktoré moderní ľudia veľmi potrebujú. Riaditeľ Múzea v Osvienčime poukázal na to, že v časoch, keď sa „poriadok budovaný s veľkým úsilím rúca“ a medzinárodné právo je „porušované“, nemožno pamäť považovať za bremeno alebo formálnu povinnosť. „Pamäť by sa nemala vnímať ako ponaučenie, ktoré si treba vziať, ale oveľa viac ako zdroj skutočnej podpory a zvýšeného povedomia,“ zdôraznil Dr. Cywiński. Dodal, že práve skúsenosť pozostalých sa stáva základom pamäti a „individuálnej a spoločenskej moci“. Zdroje zločinu a zodpovednosti
Poľský prezident Karol Nawrocki poukázal na to, že Osvienčim „zostáva symbolom úplnej dehumanizácie“ a „bola továrňou na smrť organizovanou Nemcami“. Zdôraznil, že zločin holokaustu a smrť 6 miliónov Židov vrátane 3 miliónov poľských občanov boli výsledkom politiky konkrétneho nemeckého štátu, ktorý sa od 30. rokov 20. storočia tešil verejnej podpore.
Nawrocki pripomenul, že holokaustu predchádzali roky globálnej ľahostajnosti a masových zverstiev vrátane tých, ktoré boli spáchané na Poliakoch v rokoch 1939 – 1941. Poľský prezident však po vojne vyhlásil, že páchatelia nie sú zodpovední za svoje činy a Nemecko Poľsku nevyplatilo reparácie. „Takto sa nebuduje svet mieru; za každý zločin a za každú vojnu musíte jednoducho zaplatiť a ospravedlniť sa. Až potom budeme cítiť, že sme splnili svoju súčasnú povinnosť,“ povedal poľský prezident. Proti mlčaniu
Yossi Matias, darca Nadácie Auschwitz-Birkenau, hovoril o prechode od živej pamäti k historickej pamäti. „Blížime sa ku kritickému prahu,“ poznamenal a upozornil na proces odchodu svedkov histórie a na potrebu vážiť si to, čo po sebe zanechávajú pozostalí. Matias tiež zdôraznil dôležitosť digitalizácie svedectiev o holokauste, aby pravda zostala dostupná aj pre budúce generácie a nebola potlačená zabudnutím alebo popieraním.
Oslobodenie Osvienčimu
Do 27. januára 1945, v momente, keď Červená armáda oslobodila približne 7 000 väzňov zadržiavaných v tábore, nemeckí nacisti zavraždili v Osvienčime približne 1,1 milióna ľudí, predovšetkým Židov, ale aj Poliakov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a ľudí iných národností.
Dnes je Osvienčim symbolom holokaustu a zverstiev druhej svetovej vojny. V roku 2005 Organizácia Spojených národov vyhlásila 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia