Vatikán 26. januára (VaticanNews) Spravodlivosť v Cirkvi nemôže byť ani chladným formalizmom, ani sentimentálnou ústretovosťou. Musí byť zakorenená v pravde a oživovaná láskou, zdôraznil pápež Lev XIV. v pondelok 26. januára pri príležitosti inaugurácie nového súdneho roka členom Rímskej róty. V príhovore ich vyzval, aby chránili pravdu bez tvrdosti a prejavovali lásku bez zľahčovania.
Na úvod Svätý Otec vyjadril vďaku audítorom Rímskej róty za ich náročnú a často neviditeľnú službu, ktorú označil za podstatnú súčasť univerzálnej súdnej služby pápeža v Cirkvi.
Pripomenul, že ich práca nie je len technickým výkonom práva, ale účasťou na poslaní, ku ktorému ich povolal samotný Pán. Zdôraznil pritom motto, ktoré má formovať nielen jednotlivé rozhodnutia, ale celý spôsob výkonu súdnej služby: „Veritatem facientes in caritate“ (Ef 4,15).
Pravda a láska nie sú protivníci
V centre príhovoru stála téma vzťahu medzi pravdou a láskou. Lev XIV. jasne odmietol predstavu, že ide o protichodné princípy, ktoré treba pragmaticky vyvažovať, keď zdôraznil:
„Nejde o dva protichodné princípy, ani o hodnoty, ktoré by sa mali vyvažovať podľa čisto pragmatických kritérií, ale o dve dimenzie, ktoré sú vnútorné späté a nachádzajú svoju najhlbšiu harmóniu v samotnom tajomstve Boha, ktorý je Láska a Pravda.“
Svätý Otec upozornil na riziká oboch extrémov: relativizácie pravdy v mene zle chápanej súcitnosti, ale aj neľútostnej aplikácie pravdy bez ohľadu na konkrétnych ľudí a ich situácie.
Varoval pritom:
„Zle pochopený súcit, hoci sa navonok javí ako pastoračný zápal, môže zatieniť nevyhnutnú dimenziu zisťovania pravdy, ktorá patrí k súdnej službe.“
Zároveň však rímsky biskup dodal, že aj opačný postoj je nebezpečný:
„Môže sa stať, že sa pravda presadzuje chladne a odťažito, bez ohľadu na to, čo si vyžaduje láska k osobám, a bez rešpektu a milosrdenstva, ktoré musia sprevádzať všetky fázy procesu.“
„Uskutočňovať pravdu v láske“
Pápež sa opakovane vrátil k Pavlovmu výroku z Listu Efezanom, ktorý dal celej úvahe jasný teologický rámec, keď vysvetlil:
„‚Veritatem facientes in caritate‘ neznamená len prispôsobiť sa nejakej špekulatívnej pravde, ale ‚uskutočňovať pravdu‘, teda pravdu, ktorá má osvetľovať celé konanie.“
V tejto súvislosti Petrov nástupca pripomenul aj slová svätého Jána o „spolupracovníkoch pravdy“ a citoval encykliku Caritas in veritate Benedikta XVI., ktorá zdôrazňuje potrebu hľadať, nachádzať a vyjadrovať pravdu v „ekonómii lásky“.
Salus animarum ako najvyšší zákon
Celú činnosť cirkevných tribunálov Svätý Otec zasadil do klasického horizontu kanonického práva, keď povedal:
„Horizontom, do ktorého treba zasadiť celú cirkevnú právnu činnosť, je salus animarum ako najvyšší zákon Cirkvi.“
Služba pravde a spravodlivosti je podľa pápeža zároveň skutkom lásky, pretože sa dotýka svedomí, životných príbehov a často bolestivých situácií veriacich.
Dôvera veriacich a profesionálna integrita
Lev XIV. poukázal na kľúčový prameň dôvery celej cirkevnej komunity:
„Procesy musia vzbudzovať dôveru, ktorá vychádza z profesionálnej serióznosti, z intenzívnej a starostlivej práce a z presvedčeného nasadenia pre to, čo má byť vnímané ako skutočné profesionálne povolanie.“
Zároveň upozornil, že veriaci majú právo na „riadny a včasný výkon procesných funkcií“, keďže ide o cestu, ktorá zásadne zasahuje do ich života.
Sudca ako tvorca pokoja
V závere príhovoru Svätý Otec prepojil spravodlivosť s pokojom v Cirkvi:
„Spravodlivosť kráča spolu s pokojom a je s ním v neustálom a dynamickom vzťahu. Keď je ohrozená jedna, kolíšu obe,“ povedal a dodal, že sudca sa v tejto perspektíve stáva „tvorcom pokoja, ktorý prispieva k upevňovaniu jednoty Cirkvi v Kristovi“.
Bez rigidity, bez ústupkov
Stretnutie s Rímskou rótou, ktorej sudcom je aj slovenský dominikán páter Konštanc Miroslav Adam, zakončil Lev XIV. výzvou, aby nachádzali rovnováhu medzi pravdou a láskou:
„Ste povolaní chrániť pravdu s prísnosťou, ale bez rigidity, a vykonávať lásku bez opomenutia.“
Martin Jarábek – VaticanNews