Ukrajina 12. januára (TK KBS) Valentyn Bebik, riaditeľ oddelenia pre distribúciu humanitárnej pomoci, rozpráva o činnosti gréckokatolíckej Charity na Ukrajine (Medzinárodná charitatívna nadácia „Caritas Ukraine“) v krajine postihnutej masívnymi útokmi, o pomoci komunitám v blízkosti frontu. Zdôrazňuje tiež význam medzinárodnej solidarity: „Pomôcť nie je nikdy dosť. Sú ľudia, ktorí sa snažia zostať nažive..., aby mohli pomáhať ostatným.“
V noci z 8. na 9. januára ruské sily opäť vykonali masívne bombardovanie Ukrajiny, pri ktorom zasiahli energetickú infraštruktúru a obytné domy. V dôsledku útoku na Kyjev zomreli štyri osoby a najmenej 26 bolo zranených. Polovica bytových domov v hlavnom meste, asi 6 tisíc budov, zostala bez vykurovania kvôli škodám spôsobeným útokom. V niektorých domoch by mohlo byť vykurovanie obnovené ešte dnes.
Došlo aj k prerušeniu dodávok vody. Kritická infraštruktúra bola zasiahnutá aj v oblasti Ľvova. V najbližších dňoch meteorológovia predpovedajú ďalší pokles teplôt. V Kyjeve sa očakávajú teploty medzi -11 °C až -17 °C. Vzhľadom na tieto podmienky vyzval starosta hlavného mesta Vitalij Kličko občanov, „ktorí majú možnosť, aby sa dočasne presťahovali mimo mesta, kde sú k dispozícii alternatívne zdroje energie a vykurovania“.
Núdzová situácia spôsobená mrazivým počasím na Ukrajine začala už na jeseň. S príchodom zimy a neustálymi ruskými bombardovaniami sa stala jednou z hlavných výziev:
„Mnoho ľudí žije bez kúrenia, často v blízkosti frontovej línie, a prežitie sa stáva každodenným bojom,“ hovorí Valentyn Bebik, riaditeľ oddelenia distribúcie humanitárnej pomoci Caritas Ukrajina. V rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o ťažkostiach najzraniteľnejších skupín, o význame humanitárnej pomoci a medzinárodnej solidarity a zdôrazňuje nasadenie spolupracovníkov Caritas gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine v teréne.
Aké sú dnes hlavné oblasti, na ktoré sa zameriavate v rámci humanitárnej pomoci?
V súčasnej dobe je našou prioritou v rámci humanitárnej pomoci pomoc v súvislosti s mrazivým počasím. Práce začali už na jeseň, keď sme plánovali projekty a zbierali finančné prostriedky. Komunity žijúce do 30 kilometrov od frontovej línie dostali materiál na vykurovanie alebo finančnú podporu na jeho nákup. Teraz sa zameriavame na potreby, ktoré vyvstali v súvislosti s energetickou krízou spôsobenou bombardovaním: okrem bežnej pomoci distribuujeme powerbanky a malé dobíjacie stanice. Oblasti najbližšie k frontovej línii zostávajú prioritou, pretože tam sa nachádza najzraniteľnejšie obyvateľstvo. Zároveň pomáhame s evakuáciou z najnebezpečnejších oblastí. Ľudia sú prijímaní v tranzitných centrách a potom prevezení do dočasných ubytovacích zariadení. Pokračujeme v poskytovaní pomoci aj v regiónoch považovaných za bezpečnejšie, aj keď dnešný útok na Ľvov na západe krajiny ukazuje, že žiadne územie nie je chránené pred rizikom výpadkov elektriny a vykurovania. Preto je Caritas Ukrajina aktívna v celej krajine a prispôsobuje svoje intervencie rôznym kontextom.
Ako sa vám darí sledovať potreby ľudí na takom rozsiahlom území a za takých zložitých podmienok?
Caritas je súčasťou Cirkvi a je hlboko integrovaná do miestnych komunít. Nemáme takú rozsiahlu sieť ako v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo v Nemecku, ale v každom regióne pôsobia diecézne a farské charity, ktoré poskytujú pomoc a dobre poznajú potreby ľudí. Keď dôjde ku krízovej situácii, komunikácia s týmito subjektmi je okamžitá: dostávame priame informácie od kňazov, ktorí za nich zodpovedajú, a na základe týchto údajov plánujeme reakciu. Niekedy je zásah veľmi rýchly, inokedy si vyžaduje viac času, najmä keď čelíme rozsiahlym mimoriadnym udalostiam.
Od začiatku vojny sa humanitárna pomoc prichádzajúca na Ukrajinu znížila. Máte dostatočné zdroje, aby ste mohli reagovať na potreby ľudí?
Caritas je súčasťou medzinárodnej komunity, ktorá Ukrajine pomáha súkromnými aj verejnými finančnými prostriedkami. Tieto prostriedky však nikdy nestačia. Jednou z našich malých, ale dôležitých úloh je prinútiť našich pracovníkov, aby prijali fakt, že nemôžeme pomôcť všetkým. Preto sa sústredíme na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva bez toho, aby sme niekoho vylučovali, ale smerujeme zdroje tam, kde sú najviac potrebné. Napríklad v súvislosti s prebiehajúcou energetickou krízou spôsobili posledné bombardovanie výpadky elektriny vo veľkých mestách, ako sú Záporožie a Dnepropetrovsk, čo postihlo aj nemocnice, vrátane jednotiek intenzívnej starostlivosti. Vieme, že najzraniteľnejšie, ako sú malé deti alebo chorí ľudia doma, sú tí, ktorí pomoc potrebujú najviac. V podstate zdroje nestačia a pravdepodobne nikdy nebudú stačiť, pretože čím dlhšie vojna trvá, tým viac rastie počet zraniteľných osôb.
Čo znamená dnes žiť na Ukrajine, najmä v chladnom počasí? Okrem najzraniteľnejších skupín obyvateľstva aj obyčajní ľudia, ktorí žijú napríklad v Kyjeve.
Je to ťažké popísať. Často jazdím do dedín blízko frontovej línie, kde ľudia žijú bez kúrenia a trpia zimou nielen v zime, ale aj na jar a na jeseň. Keď je teplota v dome medzi 5 a 7 stupňami, po celé dni a noci, ľudia sú neustále v chlade. V zime, keď potom prídu bombardovania, ktoré nikdy neprestávajú, mnoho ľudí zostane bez strechy nad hlavou, bez okien, a snažia sa zahriať, ako môžu. Teraz som v Kyjeve a aj tu je situácia ťažká, s všadeprítomnou deštrukciou. Aj po rokoch vojny ma stále šokuje pohľad na celé štvrte zničené bombami. Viem, že pre ľudí je to ťažké, ale v malých obciach je situácia ešte zložitejšia, pretože nemajú prostriedky na to, aby si našli útočisko alebo teplé jedlo. V tejto chvíli je možnosť jesť teplé jedlo skutočne vzácna. Keď do našich prechodných centier prichádzajú ľudia z dedín blízko frontu, často plačú dojatím, že po týždňoch dostali teplé jedlo. Keď nie je plyn a nie sú stromy na kúrenie – pretože boli všetky vyrúbané alebo zničené bombardovaním –, ľudia sa prispôsobujú, ako môžu. Aj tanier instantných cestovín vyvoláva veľké nadšenie. Stromy sú často zničené črepinami počas útokov a obyvateľstvo používa tie, ktoré sú ešte použiteľné, na kúrenie. Pracoval som roky v Kramatorsku, Pokrovsku a Avdijivke a je ťažké si predstaviť, že sa tieto miesta môžu stať púšťami, mŕtvymi mestami, ale naozaj sa to deje. Je to niečo neprirodzené a takmer nemožné si predstaviť. Dnes došlo k bombardovaniu aj v Ľvove. V Kyjeve sú útoky časté, v priemere dvakrát týždenne. Je to veľmi ťažké. Aj tu boli obete. Ale v porovnaní s východom krajiny – v regiónoch Dnepropetrovsk, Záporožie, Charkov a Cherson – je situácia ešte horšia.
Hovorili ste s mnohými ľuďmi z rôznych regiónov. Čo môžete povedať o ich rozpoložení?
Pokiaľ ide o ľudí v núdzi, situácia je veľmi ťažká. Videl som evakuovaných ľudí, ktorí niekedy ani neboli schopní hovoriť. V takýchto prípadoch nemá zmysel pýtať sa ich na ich potreby: najprv ich treba zahriať, nakŕmiť a poskytnúť im na pár dní trochu pokoja, a až potom sa s nimi možno rozprávať. Sú to veľmi skúšané ľudia. Pokiaľ ide o naše organizácie – myslím napríklad na Caritas Kramatorsk, ktorá sa dnes zaoberá evakuáciami v Doneckej oblasti –, keď sme sa ich opýtali, aké sú vyhliadky na rok 2026, odpovedali: „Stačilo by nám prežiť do zajtrajška“. Odpoveď bola samozrejmá, ale zasiahla ma. Je to pochopiteľné: zatiaľ čo mnohí hovoria o stratégiách a obnove Ukrajiny, títo ľudia sa zaoberajú každodenným prežívaním, každý deň sa snažia zostať nažive a udržať si určitú vnútornú rovnováhu, aby potom mohli pomáhať ostatným. Pre mňa je Caritas tvorená ľuďmi, ktorí tiež potrebujú podporu, a to je úžasné. Zakaždým, keď som na východe Ukrajiny s našimi miestnymi organizáciami, som ohromený: úžasní ľudia, neúnavní riaditelia (často kňazi), ktorí sa napriek všetkému starajú o ostatných.
Ako osobne dokážete odolávať v takých ťažkých podmienkach?
Pre mňa sa vojna začala v auguste 2014, keď ruská armáda prekročila hranice Ukrajiny. Odvtedy som prešiel niekoľkými fázami: nádejou, že sa vojna čoskoro skončí, nadšením, únavou, vyčerpaním... Všetko sa to pominulo. Dnes je to jednoducho súčasť života. Už si nepamätám, aký som bol v roku 2012; teraz som tým, kým som dnes. V Caritas pracujem od roku 2014 a nedokážem si predstaviť svoj život bez tejto organizácie a bez toho, čo robíme. Robíme toho veľa, je to úžasná služba, ale vieme, že sa dá robiť ešte viac, ak tomu potrebujeme energiu. Aby sme ju zvládli, musíme pracovať „po fázach“, podobne ako v športe: keď sú nohy unavené, začnete budovať brušné svaly. Rovnako tak aj my: keď ste unavení z písania a odpovedania na e-maily, vyrazte na misiu do terénu, pozrite sa, ako ľudia žijú, aké je ťažké žiť a prežiť. Po návrate nájdete silu a inšpiráciu pokračovať. Ak to neurobíme my, kto to urobí? Je to ťažké, sme unavení, málo spíme, ale celkovo je to v poriadku: pokračujeme v práci.
Čo by ste chceli odkázať čitateľom a poslucháčom po celom svete?
Chcel by som vyjadriť svoju hlbokú vďačnosť všetkým, ktorí Ukrajine pomáhajú. Srdečne ďakujem za solidaritu. Cítiť podporu prostredníctvom návštev, komunikácie alebo projektov je naozaj úžasné. Uvedomíte si, že kresťanský svet je skutočne svetom bratstva, kde si ľudia navzájom pomáhajú. Za to som vďačný ľuďom aj Bohu, ktorý stvoril svet, kde je možné vnímať, čo kresťanstvo ľuďom dáva.
Zdroj: VaticanNews, česká redakcia