Ukrajina 4. januára (TK KBS) Predseda Konferencie rímskokatolíckych biskupov Ukrajiny, biskup Vitalij Skomarovskyj, komentuje posolstvo pápeža k Svetovému dňu mieru, slávenému 1. januára. Text pripomína, že skutočný mier vyrastá z dôvery a lásky, zatiaľ čo takzvaný politický mier, založený na rovnováhe síl, zostáva krehký. Napriek pokračujúcej vojne posolstvo nesie nádej, že dobro má posledné slovo.
Posolstvo k Svetovému dňu mieru zaznieva v kontexte pokračujúcej vojny. „Keby táto vojna neexistovala alebo bola od nás vzdialená, vnímali by sme toto posolstvo inak,“ hovorí predseda Konferencie rímskokatolíckych biskupov Ukrajiny biskup Vitalij Skomarovskyj v rozhovore pre vatikánske médiá. Napriek tomu pápež podľa neho ukazuje smer, ktorým sa treba uberať – cestu k plnému mieru založenému na dôvere a bratstve. Napriek utrpeniu, ktoré nešetria ani deti, prináša jeho slová aj nádej, že dobro nakoniec zvíťazí a že sa má zmysel usilovať sa oň.
Prvý január je v Cirkvi dňom modlitby za mier a zároveň zakončením vianočnej oktávy, lebo Kristus je Kniežaťom pokoja. Biskup Skomarovskyj pripomína, že pápež svoje posolstvo napísal v čase, keď svet prežíva to, čo jeho predchodca označil za akúsi „tretiu svetovú vojnu vedenú po častiach“. Konflikty a ozbrojené strety dnes zasahujú mnoho oblastí sveta.
Zároveň zdôrazňuje, že pápež vystupuje predovšetkým ako pastier a morálna autorita. „Hlasov, ktoré hovoria o mieri, je celý rad – politici o ňom hovoria svojim spôsobom. Svätý Otec však nechce, aby v tomto zbore chýbal Boží hlas,“ hovorí. Preto treba jeho posolstvo chápať predovšetkým ako duchovný a pastoračný text, nie ako politický dokument.
Pápež v ňom hovorí o „odzbrojenom mieri“, teda o mieri, ktorý je darom vzkrieseného Krista. Taký mier je možný tam, kde medzi ľuďmi vládne dôvera a láska, zatiaľ čo takzvaný politický mier, založený na rovnováhe síl, zostáva krehký.
Súčasný svet je podľa pápeža poznačený „iracionálnymi vzťahmi medzi národmi“. Sľuby a slová politických predstaviteľov často strácajú váhu, medzinárodné právo je porušované a systém budovaný po desaťročia je narušovaný agresiou Ruska proti Ukrajine. Nie je ľahké odhadnúť, aké dlhodobé dôsledky táto situácia prinesie, najmä v čase, keď sa k moci môžu dostávať ľudia, ktorí nerešpektujú ľudský život a konajú nezodpovedne.
Biskup Skomarovskyj upozorňuje, že Ukrajinci čítajú pápežovo posolstvo z perspektívy krajiny, ktorá sa bráni ozbrojenej agresii. „Čítame ich v situácii, keď bránime svoju vlasť. Je to iný pohľad, ako keby vojna neexistovala alebo bola ďaleko,“ hovorí. Práve preto však pápežove slová vnímajú ako výzvu nezabúdať ani uprostred utrpenia na cestu k skutočnému mieru.
Na uskutočnenie takého mieru sú potrební ľudia, ktorí dokážu žiť hodnoty evanjelia a uskutočňovať pokoj založený na dôvere a bratstve. V tejto súvislosti je pripomínaná postava svätého Františka z Assisi ako príklad človeka, ktorý dokázal vteliť posolstvo pokoja do každodenného života.
Zároveň je upozornené na nový rozmer súčasných konfliktov: slová a myšlienky sa samy stávajú zbraňami, najmä v prostredí informačných vojen. Napriek tomu pápežovo posolstvo nesie nádej, že dobro má posledné slovo a že má zmysel usilovať sa oň.
Na otázku, či je možné uchovať si vnútorný mier pochádzajúci od vzkrieseného Krista aj uprostred vojny, biskup odpovedá kladne. Táto izba je podľa neho Božím darom a znamením toho, že Boh Ukrajinu neopustil. Pripúšťa, že realita je veľmi bolestná: ľudia prichádzajú o svojich blízkych a žijú v neistote aj strachu o bezpečí.
Napriek tomu táto vnútorná pokojnosť nezávisí na vonkajších okolnostiach. Vyrastá z dôvery v Boha, ktorý sa o človeka stará, a z medziľudských vzťahov. Je dôležité nenechať sa ovládnuť túžbou po pomste, zášťou či nenávisťou. Boh dáva silu, aby láska k blízkym aj k vlasti zostala silnejšia ako zlo.
V posolstve pápež pripomína aj utrpenie detí a zdôrazňuje, že myšlienka na deti a všetky zraniteľné hlboko zasahuje ľudské srdce. Tieto slová podľa biskupa Skomarovského plne platia aj pre Ukrajinu.
Deti nenesú žiadnu vinu za utrpenie, ktoré prežívajú, napriek tomu sú ním hlboko zasiahnuté. Strata rodičov počas vojny ich poznamenáva na celý život. Zároveň treba priznať, že zlo a hriech vo svete existujú: aj tvárou v tvár utrpeniu nevinných detí zostávajú niektoré srdcia uzavreté. Práve preto Panna Mária vyzýva k modlitbe za obrátenie hriešnikov, ktorých zatvrdnutosť prispieva k pokračovaniu vojny.
Ukrajinci si podľa slov biskupa neprajú nič iné ako koniec vojny a príchod mieru a pokoja.
Zdroj: VaticanNews/Cirkev.cz