Vatikán 22. decembra (VaticanNews) V pondelok 22. decembra sa Svätý Otec stretol s predstaviteľmi Rímskej kúrie. Vianočný príhovor pápeža sa niesol v duchu misijnej obnovy, vďačnej spomienky na pápeža Františka a naliehavej výzvy k budovaniu spoločenstva v Cirkvi i v rozdelenom svete.
Vo svetle Vianoc, ktoré „nám vychádzajú v ústrety ako novota prichádzajúca z betlehemskej jaskyne“, sa Lev XIV. prihovoril členom Rímskej kúrie pri tradičných vianočných vinšoch. Vo svojom príhovore Svätý Otec prepojil tajomstvo Narodenia Pána s konkrétnymi výzvami cirkevného života, osobitne s témami misie a spoločenstva, ktoré označil za „dva základné rozmery života Cirkvi“.
Spomienka na pápeža Františka
Na prahu vianočných sviatkov sa rímsky biskup najprv zastavil pri vďačnej spomienke na svojho predchodcu, pápeža Františka, ktorý v tomto roku „ukončil svoju pozemskú púť“. Jeho prorocký hlas, pastoračný štýl a bohaté magistérium hlboko poznačili cestu Cirkvi, zdôraznil Lev XIV. a dodal:
„Povzbudzoval nás, aby sme znovu postavili do centra Božie milosrdenstvo, dali nový impulz evanjelizácii a boli Cirkvou radostnou, otvorenou pre všetkých a pozornou k najchudobnejším.“ Práve na túto líniu nadviazal pápež aj pri ďalších úvahách, keď sa výslovne odvolal na apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium.
Cirkev, ktorá vychádza
„Cirkev je zo svojej podstaty obrátená smerom von, je misijná,“ zdôraznil Petrov nástupca. Misia podľa neho nevychádza zo stratégie či štruktúr, ale zo samotného Boha, ktorý „ako prvý vyšiel zo seba a v Kristovi nám prišiel v ústrety“. Vtelenie je tak prvým veľkým „exodom“ Boha k človeku.
Citujúc Evangelii gaudium, Svätý Otec pripomenul, že v Ježišovom „choďte“ sú prítomné „stále nové horizonty a výzvy evanjelizačnej misie Cirkvi“ a že „všetci sme povolaní k tomuto novému misijnému vychádzaniu“. Z toho vyvodil aj konkrétnu výzvu pre Rímsku kúriu: jej štruktúry nemajú brzdiť dynamiku evanjelia, ale „stať sa čoraz viac misijnými“.
Kúria v službe Cirkví
Pápež zdôraznil, že aj služba kúrie sa musí niesť v duchu spoločnej zodpovednosti vyplývajúcej z krstu: „Potrebujeme Rímsku kúriu, ktorá bude čoraz viac misijná, kde inštitúcie a úrady nebudú myslené len na zabezpečenie bežnej administrácie, ale v perspektíve veľkých cirkevných, pastoračných a spoločenských výziev dneška.“
Misia a spoločenstvo patria k sebe
Druhým pilierom pápežovho príhovoru bolo spoločenstvo. Vianoce totiž podľa jeho slov neoslavujú len misiu Božieho Syna, ale aj jej cieľ: zmierenie sveta s Bohom v Kristovi. „Ježiš nám prišiel zjaviť pravú tvár Boha ako Otca, aby sme sa všetci mohli stať jeho deťmi, a teda bratmi a sestrami.“
Toto povolanie k bratstvu je naliehavé „ad intra“ aj „ad extra“. Vo vnútri Cirkvi totiž podľa pápeža stále hrozí pokušenie rozdelenia – buď v podobe uniformity, ktorá potláča rozdiely, alebo v prehnanom zdôrazňovaní odlišností bez hľadania jednoty. Obe cesty vedú k rigidite a ideológii.
Byť staviteľmi spoločenstva
„Sme Kristova Cirkev, sme jeho telo,“ pripomenul Lev XIV. a použil augustiniánske motto In Illo uno unum – v ňom jednom sme jedno. Osobitne členov kúrie vyzval, aby boli „staviteľmi Kristovho spoločenstva“ v synodálnej Cirkvi, kde každý spolupracuje podľa vlastnej charizmy.
Nejde však predovšetkým o dokumenty, ale o každodenné postoje. Pápež citoval svätého Augustína: „V ľudských veciach nie je človeku nič drahé bez priateľa,“ a s realistickou úprimnosťou dodal, že aj v kúrii sa niekedy objavuje sklamanie z dynamiky moci, kariérizmu či sebectva. O to viac je potrebná osobná konverzia, aby v medziľudských vzťahoch „presvital Kristov láskyplný spôsob bytia“.
Svedectvo pre zranený svet
Takto žité bratstvo má byť aj prorockým znamením navonok, v svete poznačenom vojnami, násilím a rastúcou agresivitou, pripomenul pápež a povedal: „Nie sme malí záhradníci starajúci sa o vlastný záhon, ale učeníci a svedkovia Božieho kráľovstva, povolaní byť v Kristovi kvasom univerzálneho bratstva.“
Kristus v centre dejín
Na záver Lev XIV. pripomenul, že misia i spoločenstvo sú možné len vtedy, keď je v centre Kristus. Jubilejný rok znovu ukázal, že „iba on je nádej, ktorá nesklame“. V tejto perspektíve spomenul aj výročia Nicejského koncilu a Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý Cirkev otvoril dialógu so svetom.
Osobitnú pozornosť venoval aj päťdesiatemu výročiu exhortácie Evangelii nuntiandi, ktorá zdôrazňuje, že „celá Cirkev dostáva poslanie evanjelizovať“ a že prvým prostriedkom evanjelizácie je „svedectvo autenticky kresťanského života“.
Vianočné želanie pokoja
Svoj príhovor pápež zakončil citátom Dietricha Bonhoeffera o Bohu, ktorý sa „nehanbí za nízkosť človeka“, ale vstupuje do nej. Práve táto Božia blízkosť má podľa neho formovať aj život Cirkvi. Členom Rímskej kúrie napokon Svätý Otec vyjadril svoje želanie: „Zo srdca vám prajem sväté Vianoce, nech nám Pán prinesie svoje svetlo a daruje svetu pokoj.“ Martin Jarábek – VaticanNews