Vatikán 19. decembra (VaticanNews) Uverejňujeme plný text úvodu pápeža Leva XIV. ku knihe karmelitánskeho brata Vavrinca „Prax Božej prítomnosti“ v novom vydaní Vatikánskeho knižného vydavateľstva, ktoré vychádza 19. decembra. Táto kniha jednoduchého a pokorného francúzskeho rehoľníka, ktorý žil v 17. storočí, je textom, ktorý spolu s inými ovplyvnil duchovný život Roberta Prevosta.
Lev XIV.
Táto útla kniha sa zameriava na skúsenosť, resp. na prax Božej prítomnosti, tak ako ju zažil a učil karmelitánsky brat Vavrinec od Zmŕtvychvstania, ktorý žil v 17. storočí. Ako som už mal príležitosť povedať, spolu s dielami svätého Augustína a inými knihami je to jeden z textov, ktoré najviac ovplyvnili môj duchovný život a formovali ma v tom, aká môže byť cesta k poznaniu Pána a k tomu, aby sme ho milovali.
Cesta, ktorú nám brat Vavrinec ukazuje, je jednoduchá a zároveň namáhavá: jednoduchá, pretože si nevyžaduje nič iné ako neustále spomínanie na Boha prostredníctvom malých neustálych skutkov chvály, modlitby, prosby, adorácie, v každom čine a v každej myšlienke, majúc na zreteli Boha ako jediný zdroj a cieľ. Náročná je preto, lebo si vyžaduje cestu očisťovania, askézy, zrieknutia sa a obrátenia tej najintímnejšej časti nás samých, našej mysle a našich myšlienok, oveľa viac ako našich činov. Ako písal svätý Pavol veriacim vo Filipách: „Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš“ [doslovný preklad z taliančiny: Majte v sebe tie isté city ako Kristus Ježiš]“ (Flp 2, 5): takže, máme prispôsobiť podľa Boha nielen postoje a správanie, ale aj naše city, samotné naše vnútorné cítenie. V tejto vnútornej hĺbke nachádzame jeho prítomnosť, milujúcu a vrúcnu prítomnosť Boha, takú „inú“ a predsa takú známu nášmu srdcu. Ako píše svätý Augustín: „Nový človek bude spievať novú pieseň“ (Prejavy 34,1).
Skúsenosť zjednotenia sa s Bohom, opísaná na stránkach brata Vavrinca ako osobný vzťah pozostávajúci zo stretnutí a rozhovorov, skrytosti a prekvapení, dôveryplného a úplného odovzdania sa, pripomína skúsenosti veľkých mystikov, predovšetkým Terézie z Avily, ktorá tiež svedčila o tejto dôvernosti s Pánom, až do tej miery, že hovorila o „Bohu od hrncov“. Ukazuje však cestu, ktorú môže nasledovať každý, práve preto, že je jednoduchá a každodenná.
Brat Vavrinec
Ako mnohí mystici, aj brat Vavrinec hovorí s veľkou pokorou, ale aj s humorom, lebo dobre vie, že každá pozemská vec, aj tá najväčšia a najdramatickejšia, je maličkosťou v porovnaní s nekonečnou láskou Pána. Tak môže ironicky povedať, že Boh ho „oklamal“, pretože keď možno trochu namyslene vstúpil do kláštora, aby sa obetoval a tvrdo odpykával svoje hriechy mladosti, našiel tam namiesto toho život plný radosti.
Cestou, ktorú nám navrhuje brat Vavrinec, sa postupne, ako sa prítomnosť Boha stáva známejšou a zapĺňa náš vnútorný priestor, rastie radosť z pobytu s ním, prekvitajú milosti a duchovné bohatstvá a dokonca aj každodenné povinnosti sa stávajú jednoduchými a ľahkými.
Spisy a svedectvá tohto karmelitánskeho konvertitu zo 17. storočia, ktorý prešiel s jasnou vierou pohnutými udalosťami svojho storočia, ktoré neboli o nič menej násilné ako tie naše, môžu byť inšpiráciou a pomocou aj pre život nás, mužov a žien tretieho tisícročia. Ukazujú nám, že neexistujú okolnosti, ktoré by nás mohli odlúčiť od Boha, že každá naša činnosť, každá naša práca a dokonca aj každá naša chyba nadobúdajú nekonečnú hodnotu, ak ich prežívame v prítomnosti Boha a neustále mu ich obetujeme.
Celá kresťanská etika sa dá skutočne zhrnúť do neustáleho pripomínania si skutočnosti, že Boh je prítomný: on je tu. Toto pamätanie, ktoré je niečím viac ako len jednoduchou spomienkou, pretože zahŕňa naše city a pocity, prekonáva každý moralizmus a každé zredukovanie evanjelia na obyčajný súbor pravidiel a ukazuje nám, že skutočne, ako nám sľúbil Ježiš, skúsenosť odovzdania sa Bohu Otcovi nám už tu na zemi dáva stonásobne viac. Zveriť sa Božej prítomnosti znamená ochutnať predzvesť raja.
Vatikán, 11. december 2025 Lev XIV.
Preklad: Zuzana Klimanová