Izrael 12. decembra (TK KBS) Z centra zdevastovaného mesta Gaza opisuje páter Gabriel Romanelli, farár jedinej katolíckej farnosti, katastrofálnu hygienickú situáciu a každodenný život poznačený nedostatkom prostriedkov na obnovu. Kňaz zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo k modlitbe za mier vo Svätej zemi.
Vianoce sa blížia, no prípravy sprevádza nepokoj. „Svet by mal vedieť, že tu žijú viac ako dva milióny ľudí, ktorí nemajú nič a potrebujú všetko,“ varuje páter Gabriel Romanelli v rozhovore pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, takmer mesiac a pol od začiatku prímeria medzi Izraelom a Hamasom. „Medzinárodné spoločenstvo by malo jasne pripomenúť, že podľa medzinárodného práva majú ľudia právo žiť na svojej vlastnej zemi.“
Kňaz z jedinej katolíckej farnosti v Gaze zdôrazňuje aj silu modlitby: „Musíme sa modliť. Modliť sa veľa. Za mier a za všetkých obyvateľov tejto Svätej zeme – či už v Gaze, Palestíne alebo Izraeli.“
Život v troskách a bez vyhliadok
Od vyhlásenia krehkého prímeria 10. októbra sa ľudia pokúšajú spamätať. „Niektorí sa snažia upratať svoje domy, alebo to, čo z nich ostalo,“ hovorí farár. Chýbajú však stroje potrebné na odstraňovanie sutín a základná infraštruktúra – voda, kanalizácia, elektrina – je vážne poškodená.
„Nevidno žiadne známky obnovy. Nedostatok prostriedkov prináša utrpenie a beznádej ešte zvyšuje napätie.“ Páter Romanelli preto žiada o materiálnu, duchovnú aj morálnu podporu pre všetkých, kresťanov i moslimov: „Každý je človek, každý trpí na tele, na duši aj v srdci.“
Hoci 19. a 22. novembra došlo k bombardovaniam, prímerie umožnilo aspoň čiastočné upokojenie. Humanitárna pomoc prichádza o niečo pravidelnejšie.
„Od zastavenia bojov sa Latinskému patriarchátu Jeruzalema podarilo poslať významnú pomoc, vďaka ktorej sme mohli podporiť viac než 12 000 rodín,“ vysvetľuje páter. Ďalšie organizácie dodali ovocie, zeleninu a základné potraviny. Napriek tomu sú potreby obyvateľov omnoho väčšie a hoci ceny klesli, pre mnohých sú stále nedostupné.
Vianoce v tieni vojny
O necelé dva týždne bude farnosť sláviť Vianoce a napriek ťažkostiam prebiehajú prípravy. „Rozhodujeme, čo zorganizovať. Začali sme nacvičovať spevy a dabke, tradičné palestínske tance. Ak to podmienky dovolia, možno pripravíme aj malé vystúpenie mimo areálu farnosti,“ hovorí páter Romanelli.
Rád by tiež navštívil chorých – tých, ktorí zostali vo farskom areáli, aj tých, čo sa už mohli vrátiť do svojich domovov – a priniesol im malé darčeky. Už niekoľko týždňov sa snaží zohnať čokoládu „za každú cenu“, lebo verí, že „urobí ľuďom radosť“.
V minulých rokoch, ešte pred vojnou, navštevovali katolícku komunitu v Gaze latinskí patriarchovia, aby s veriacimi slávili Vianoce v dňoch pred 25. decembrom. Tento rok je však všetko otázne. Isté je iba jedno: možnosť získať povolenie vycestovať z Gazy, ktorá v minulosti umožnila niektorým kresťanom stráviť Vianoce s rodinami, tentoraz vôbec neprichádza do úvahy.
Malé okamihy radosti
Duchovný aj spoločenský život vo farnosti zostáva napriek všetkému intenzívny. Od začiatku prímeria sa uskutočnili tri výlety na pobrežie Stredozemného mora. Posledný, 21. novembra, priniesol chvíľu úľavy pre 130 vysídlených osôb: seniorov, chorých a rodiny. „Deti vo veku tri až päť rokov, narodené tesne pred vojnou, videli more prvýkrát v živote,“ spomína farár s úsmevom. Farnosť je pritom od mora vzdialená iba necelé dva kilometre.
Znovu začalo aj vyučovanie. Pre 150 vysídlených detí a mladých sú pripravené triedy, aby mali v rámci možností čo najlepší začiatok školského roka 2025/2026. Viac žiakov však prijať nemôžu, pretože tri katolícke školy v Gaze, poškodené počas bojov, naďalej slúžia ako útočisko pre mnohé rodiny.
V areáli katolíckej farnosti Svätej rodiny v Gaze ešte stále žije asi 450 vysídlených ľudí. Je medzi nimi aj 30 moslimov so zdravotným postihnutím a jedna moslimská rodina. Väčšina kresťanov v Gaze, katolíkov aj pravoslávnych, žije práve tu. Približne 60 ľuďom sa podarilo presunúť do iného ubytovania alebo vrátiť sa do svojich zruinovaných domovov. Do farského areálu sa však pravidelne vracajú, aby si vzali pitnú vodu alebo si dobili telefóny.
Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dlhodobo spolupracuje s Latinským patriarchátom Jeruzalema pri pomoci kresťanom v Gaze, Palestíne, Izraeli a na ďalších územiach Svätej zeme.
Zdroj: ACN/Christophe Lafontaine, Dorota Luteránová