Bratislava 9. decembra (TK KBS) Na zasadnutí komisií a rád Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktoré sa venuje sociálno-charitatívnej a zdravotníckej službe Cirkvi, zaznel pozdrav a povzbudenie prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinála Michaela Czerneho. Posolstvo prečítal Yuriy Tykhovlis, regionálny koordinátor pre východnú Európu.
Kardinál Czerny vo svojom liste vyjadril veľkú vďaku za „neoceniteľnú službu najzraniteľnejším“ a zdôraznil, že misia Cirkvi v sociálnej oblasti je neoddeliteľne spojená s ochranou ľudskej dôstojnosti. Pripomenul, že zasadnutie sa koná v dňoch, keď si svet pripomína Svetový deň ľudských práv a 77. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Potrebujeme kultúru prijatia, nie vylučovania
Prefekt upozornil, že napriek desaťročiam intenzívnej medzinárodnej spolupráce a desiatkam záväzných dokumentov „vo svete pretrváva diskriminácia, porušovanie dôstojnosti, obchodovanie s ľuďmi či vykorisťovanie pracovníkov, najmä migrantov“. Spomenul aj neľudské podmienky v detenčných centrách či rastúce ekonomické rozdiely, ktoré podľa neho „musia znepokojovať svedomie celého ľudstva“.
Zároveň vyzval na obrátenie sŕdc, bez ktorého nedokáže legislatíva sama o sebe zmeniť spoločnosť. „Potrebujeme ženy a mužov, ktorí prerazia koleso ľahostajnosti,“ citoval.
Yuriy Tykhovlis, regionálny koordinátor Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj pre východnú Európu
Oceňuje charitu na Slovensku
Za osobitné „znaky nádeje“ označil charitatívne organizácie slovenskej cirkvi, ktoré podľa neho denne zmierňujú utrpenie núdznych a pomáhajú im začleniť sa späť do spoločnosti. Zdôraznil potrebu formácie pracovníkov – nielen odbornej, ale aj ľudskej a duchovnej, aby v každom človeku videli „nesmiernu posvätnú hodnotu“.
Budovanie mostov a služba evanjeliu
Kardinál vyzval, aby boli cirkevné charity otvorené spolupráci s inými kresťanskými denomináciami, s príslušníkmi iných náboženstiev i s ľuďmi bez vyznania, ktorí slúžia spravodlivosti a mieru. Tak bude môcť podľa neho Cirkev prispieť k budovaniu „univerzálneho bratstva“.
V závere odkázal účastníkov na štúdium záverečných odsekov apoštolskej exhortácie Dignitas infinita, pripomínajúc, že „kresťanská láska búra bariéry a spája tých, ktorí boli vzdialení“. Svoje posolstvo zveril do ochrany Nepoškvrneného Počatia Panny Márie a v mene Svätého Otca vyprosoval účastníkom Božie požehnanie.
PLNÉ ZNENIE príhovoru
Pozdrav Jeho Excelencie kardinála Michaela Czernyho S.J. prefekta Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja
Vaše Excelencie,
Drahí kolegovia,
pri príležitosti konferencie spojenej s 15. spoločným zasadnutím komisií a rád Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a tých, ktorí sa na Slovensku angažujú v sociálnej, charitatívnej a zdravotníckej oblasti, ktorá sa koná v Bratislave v dňoch 8. – 10. decembra 2025, Vám s radosťou adresujem niekoľko slov povzbudenia za neoceniteľnú prácu, ktorú vykonávate v službe najzraniteľnejším osobám vo Vašej krajine. Toto posolstvo Vám posielam v mene celého nášho Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja, ktorého poslaním je sprevádzať miestnu Cirkev vo všetkých jej službách vylúčeným a marginalizovaným.
Vaše stretnutie sa koná pri príležitosti Svetového dňa ľudských práv a nie je náhoda, že sa skončí v deň, keď si pripomíname 77. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv 10. decembra 1948 v New Yorku. Svätý Ján Pavol II. tento dokument označil za skutočný míľnik na ceste morálneho pokroku ľudstva.[1]
Vo svete poznačenom dvoma konfliktmi celosvetového rozsahu bola deklarácia odpoveďou na jednu z najväčších túžob národov: vytvoriť spoločnosti, v ktorých by bola dôstojnosť každého človeka plne rešpektovaná, chránená a cenená.
Vieme, že po tejto dôležitej deklarácii nasledovalo mnoho zmlúv a dohovorov s cieľom presnejšie kodifikovať práva a slobody uvedené v texte z roku 1948 a premeniť ich na záväzné rámce a právne nástroje, ktoré by štáty ratifikovali. Okrem toho medzinárodné spoločenstvo pokračovalo v tvorbe akčných plánov zameraných na implementáciu záväzkov prijatých na multilaterálnej úrovni. Tieto snahy zahŕňajú vytvorenie a prijatie konkrétnych cieľov, ako sú Miléniové rozvojové ciele či nedávno prijaté Ciele udržateľného rozvoja, ktorých zámerom je nasmerovať národné a medzinárodné politiky viac podporným a udržateľnejším smerom.
Napriek tomu, desaťročia po slávnostnom prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 sme naďalej svedkami rôznych foriem porušovania ľudskej dôstojnosti a práv, ktoré z tejto dôstojnosti vyplývajú. Medzi iným mám na mysli pretrvávajúcu, viac či menej latentnú, diskrimináciu voči osobám na základe ich náboženského vyznania, príslušnosti k etnickým alebo jazykovým menšinám, pohlavia, sociálnych podmienok atď. Myslím tiež na mnohé formy súčasného otroctva, ako je obchodovanie s ľuďmi alebo vykorisťovanie pracovníkov, najmä migrantov. Okrem toho mám na mysli veľmi ťažké životné podmienky mnohých ľudí, ktorí sú zbavení osobnej slobody, nielen vo väzniciach, ale aj v zadržiavacích centrách pre migrantov a žiadateľov o azyl, kde sú, žiaľ, umiestnení aj maloletí, často bez sprievodu. Nakoniec musím spomenúť aj obrovské ekonomické a sociálne rozdiely v rámci jednotlivých krajín aj medzi nimi, ktoré vedú k extrémnej nespravodlivosti, ktorá by mala byť výzvou pre svedomie celého ľudstva.
Tieto situácie dokazujú, že medzinárodné deklarácie a dohody, ako aj vnútroštátne právne predpisy, hospodárske a sociálne politiky, hoci sú potrebné, nie sú samy osebe schopné napraviť to, čo v spoločnosti nefunguje, pokiaľ nie sú sprevádzané aj zmenou srdca. Inými slovami, aby sa rozkvet základných práv stal skutočnosťou, potrebujeme – parafrázujúc slová Benedikta XVI. o rozvoji – čestné ženy a mužov, ktorí vo svojich srdciach silno cítia volanie po spoločnom dobre.[2] Potrebujeme ženy a mužov, ktorí sú schopní preniknúť závojom ľahostajnosti, dovolia, aby sa ich dotklo utrpenie ich blížnych a rozhodnú sa konkrétne konať, aby pomohli postaviť sa na vlastné nohy tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkej situácii. Aké užitočné by bolo, keby politiky zamerané na boj proti chudobe boli vždy sprevádzané kultúrnymi iniciatívami zameranými na zmenu kultúry vyraďovania[3] – ktorá dodnes prevažuje a stále sa šíri – na kultúru prijatia, ktorá by zahŕňala všetkých!
Keď poukazujem na obrovské rozpory našej doby, musím tiež povedať, že už existujú ľudia, ktorí sa na rôznych úrovniach angažujú za integrálny ľudský rozvoj. Jedným z príkladov sú ľudové hnutia, ktorým sa v Ríme na stretnutí 23. októbra prihovoril Svätý Otec: „Cirkev musí byť s vami: chudobná Cirkev pre chudobných, Cirkev, ktorá podáva svoju ruku, Cirkev, ktorá riskuje, Cirkev, ktorá je odvážna, prorocká a radostná! ... keď vznikajú združenia a projekty, aby sa nasýtili hladní, poskytlo útočisko bezdomovcom, zachraňovali stroskotanci, zabezpečila starostlivosť o deti, vytvorili pracovné miesta, poskytla pôda a postavili domy, vtedy neslúžime ideológii, ale skutočne žijeme evanjelium.“[4]
V Cirkvi a vo svete sú teda zasadené semená nádeje. Sú to ľudia, ktorí v mnohonásobných a závažných narušeniach ľudskej dôstojnosti rozpoznávajú rany ukrižovaného Ježiša. Sú to tí, ktorí sa podľa vzoru milosrdného Samaritána každý deň skláňajú k tým, ktorí padli, a pomáhajú im opäť sa postaviť na nohy.
Medzi tieto znamenia nádeje zaraďujem aj charitatívne organizácie Cirkvi na Slovensku, ktoré sa každý deň snažia zmierniť utrpenie chudobných a tým, čo sú v núdzi pomáhajú plne sa začleniť do spoločnosti. Za túto Vašu vzácnu službu Vám zo srdca ďakujem a som presvedčený, že Vaše úsilie s Božou pomocou prinesie hojné ovocie.
Ak teda boj za ľudské práva a komplexný ľudský rozvoj vyžaduje čestných ľudí, treba venovať pozornosť formácii a komplexnému rozvoju personálu. Táto formácia by nemala zahŕňať len školenia potrebné na zdokonalenie zručností a technických znalostí, ale mala by zahŕňať aj príležitosti na rozvoj po ľudskej a duchovnej stránke. Zameranie sa na celú osobu počas odbornej prípravy by pomohlo tým, ktorí pracujú v charitatívnom sektore, aby vo svojom blížnom videli nielen niekoho, kto potrebuje jedlo, prístrešie alebo starostlivosť, ale predovšetkým, aby videli nesmierne posvätný význam osoby stvorenej na obraz a podobu Boha – Otca, Syna i Ducha Svätého. Takáto vízia umožňuje tým, ktorí pracujú v charitatívnom sektore, pochopiť povahu ich práce ako skutočnú misiu, ako službu, ktorá svedčí o Božom kráľovstve. Nezabúdajme na to, čo hovorí pápež Lev XIV.: „Kresťanská svätosť často rozkvitá na najzabudnutejších a najzranenejších miestach ľudstva. Tí najchudobnejší z chudobných – tí, ktorým nechýbajú len statky, ale aj hlas a uznanie svojej dôstojnosti – majú osobitné miesto v Božom srdci. Sú miláčikmi evanjelia, dedičmi kráľovstva (porov. Lk 6, 20). Práve v nich Kristus naďalej trpí a vstáva z mŕtvych. Práve v nich Cirkev znovu nachádza svoje povolanie ukazovať svoju najautentickejšiu povahu.“[5]
Počas týchto dní sa zamyslime nad tým, ako rozvinúť spôsoby, ktorými charitatívne systémy Cirkvi na Slovensku môžu byť miestami prijatia a stretnutia, miestami, kde každému človeku nie je poskytovaná len materiálna pomoc, ale kde je aj milovaný a ocenený. Nech sú tieto organizácie vždy otvorené dialógu a spolupráci s osobami iných kresťanských denominácií, vyznávačmi iných náboženstiev a dokonca aj s neveriacimi, ktorí sa úprimne usilujú slúžiť spravodlivosti a mieru. Takýmto spôsobom budú tieto systémy schopné pomáhať budovať mosty medzi rôznym kultúrnyk a náboženským vnímaním a stanú sa tak protagonistami budovania univerzálneho bratstva.[6]
Úprimne sa modlím, aby ste spoločne prežili plodné dni spolupráce a vzájomného porozumenia, v presvedčení, že ak spojíte svoje úsilie a necháte sa inšpirovať evanjeliom, vaše poslanie prispeje k blahu Vášho milovaného ľudu, aby všetci mali život a mali ho v hojnosti (Jn 10, 10)!
Na záver by som vám chcel odporučiť, aby ste si pozorne prečítali záverečnú časť dokumentu Dilexi te venovanú almužne v dnešnej dobe (115 – 121), zamysleli sa nad ňou a diskutovali o nej. Tu sa dočítame, že „kresťanská láska prekonáva každú bariéru, zbližuje vzdialených, združuje cudzincov, premieňa nepriateľov na blízkych, prekračuje ľudsky neprekonateľné priepasti a preniká do najskrytejších zákutí spoločnosti“ (120). Nech takáto vízia a horlivosť charakterizujú všetky služby Vašich komisií a rád a všetkých, ktorí sa angažujú v sociálnej, charitatívnej a zdravotnej oblasti.
V tento deň, keď slávime sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, zverujem Vaše stretnutie Matke Božej. Aj v mene Jeho Svätosti pápeža Leva XIV. vyprosujem Vám všetkým aj Vašim rodinám hojné požehnania.
[1] JÁN PAVOL II., Prejav pred Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov, New York, 2. október 1979.
[2] Porov. BENEDIKT XVI., apoštolský list Caritas in veritate, 29. jún 2009, 71.
[3] Porov. FRANTIŠEK, apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 24. november 2013, 53.
[4] LEV XIV., Prejav na Svetovom stretnutí ľudových hnutí, Audienčná sála, 23. október 2025.
[5] LEV XIV., apoštolská exhortácia Dilexi te, 4. október 2025, 76.
[6] Porov. FRANTIŠEK, encyklika Fratelli tutti, 3. október 2020.
-
Chudoba a ľudské práva – výzva pre spoločnosť a Cirkev
Posolstvo zaznelo v úvode odbornej medzinárodnej konferencie Chudoba a ľudské práva – výzva pre spoločnosť a Cirkev v Zichyho paláci v Bratislave, ktorá spája odborníkov, duchovných, aktivistov a pracovníkov v sociálno-charitatívnej oblasti pri príležitosti Svetového dňa ľudských práv.
Prvý blok sa venuje témam chudoby, ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. Účastníkov pozdravil predseda Sociálnej subkomisie Teologickej komisie KBS Mons. Peter Rusnák. Prítomný je aj predseda Rady KBS pre zdravotníctvo Mons. Milan Lach. V úvode prišiel medzi účastníkov aj košický arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Bernard Bober.
Košický arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Bernard Bober medzi účastníkmi konferencie.
Medzi hosťami vystúpili aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy a Markus Ingenlath, konateľ nadácie Renovabis. Popoludňajšie bloky sa zamerajú na ľudí v nepriaznivej životnej situácii a otázky, ktoré sú výzvou pre spoločnosť aj Cirkev.
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský
Diskusie, odborné príspevky a okrúhle stoly povedú experti z oblasti sociálnej politiky, charity, akademického prostredia aj cirkevných inštitúcií. Súčasťou programu bude aj svätá omša v Katedrále sv. Martina. V stredu sa pracovné stretnutie Poslovia nádeje v Katolíckom dome evanjelizácie Quo Vadis, venované synodálnemu prístupu v charitatívnej službe.
Podujatie organizujú Konferencia biskupov Slovenska, Slovenská katolícka charita, Teologická fakulta Trnavskej univerzity, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK a Depaul Slovensko, s podporou Nadácie Renovabis. Program celého stretnutia je k dispozícii na stránke Sociálnej subkomisie KBS.