Študijná komisia zamietla diakonát žien, aj keď rozhodnutie nie je definitívne

VaticanNews, cz, mk, ml; kj | 04. 12. 2025 14:25



sv. Peter


Foto: Vatican Media

Vatikán 4. decembra (TK KBS) Študijná komisia pre preskúmanie otázky možnosti diakonátu žien vedená kardinálom Giuseppem Petrocchim zverejnila správu, podľa ktorej nie je možné prijať ženy k diakonstvu chápanému ako prvý stupeň sviatosti svätenia. Súčasne však zdôrazňuje, že v tejto chvíli nemožno vydať definitívny záver, aký Cirkev urobila v prípade kňazského svätenia. Komisia naopak odporúča vytváranie nových pastoračných služieb podporujúcich spoluprácu mužov a žien.

„Súčasný stav historického a teologického bádania, posudzovaný v súvislostiach, vylučuje možnosť dovoliť ženám prístup k diakonskému sväteniu, chápanému ako súčasť sviatosti svätenia. Vo svetle Písma, Tradície a Magistéria je toto hodnotenie pevné, aj keď zatiaľ neumožňuje vysloviť definitívny záver, ako v prípade kňaza.“

K tomuto záveru dospela druhá komisia vedená kardinálom Giuseppom Petrocchim, emeritným arcibiskupom Aquily, ktorú pápež František poveril štúdiom možnosti svätenia žien na diakonky. Komisia svoju prácu zavŕšila vo februári tohto roku. Tieto závery sa okrem iného nachádzajú v sedemstránkovej správe, ktorú kardinál 18. septembra odovzdal pápežovi Levovi XIV., ktorý teraz rozhodol o jej zverejnení.

V prvej fáze (2021) komisia uviedla, že Cirkev v rôznych dobách, na rôznych miestach a v rôznych formách vzťahovala titul diakona na ženy, avšak jeho význam nebol jednoznačný.

Komisia jednomyseľne odporučila vznik nových foriem pastoračných služieb, ktoré „by mohli prispieť k väčšej spolupráci medzi mužmi a ženami.“

V druhej pracovnej fáze (júl 2022) komisia pomerom 7 : 1 schválila formuláciu uvedenú v úvode, ktorá vylučuje prijatie žien k diakonátu ako stupňu svätenia, ale zároveň nevyhlasuje konečné rozhodnutie.

Na poslednom zasadnutí (február 2025), na ktorom sa na odporúčaní synody mohli zúčastniť aj externí záujemcovia, komisia vyhodnotila prijaté podnety. „Hoci bola vyhlásená možnosť zaslať svoje príspevky, iba dvadsaťdva jednotlivcov či skupín svoje podklady skutočne predložilo, a pochádzali len z niekoľkých krajín. Preto, hoci je materiál miestami podnetný a dobre argumentovaný, nemožno ho považovať za hlas synody, nieto celej Cirkvi.“

Správa zhŕňa hlavné argumenty zástancov i odporcov diakonského svätenia žien. Zástancovia upozorňujú, že vyhradenie svätenia mužom môže pôsobiť v rozpore s biblickým učením o rovnosti muža a ženy a ich rovnakej dôstojnosti aj s apoštolským výrokom, že „už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“ (Gal 3, 28). Poukazujú tiež na spoločenský vývoj, ktorý predpokladá rovný prístup oboch pohlaví k vedúcim funkciám.

Oponenti naopak tvrdia, že „mužstvo Krista – a teda aj mužstvo nositeľov svätenia – nie je náhodné, ale patrí k podstate tejto sviatostnej identity, ktorá uchováva Boží poriadok spásy v Kristovi. Jej zmena by neznamenala len úpravu služby, ale narušenie snubného významu spásy“. Táto formulácia bola predložená na hlasovanie: 5 členov bolo za jej zachovanie, 5 hlasovalo za vypustenie.

Pomerom 9 : 1 komisia schválila odporúčanie rozšíriť „prístup žien k pastoračným službám ustanoveným pre život spoločenstva (...), čím by sa zabezpečilo aj zodpovedajúce cirkevné uznanie diakonátu pokrstených, najmä žien. Takéto uznanie bude prorockým znamením najmä tam, kde ženy stále trpia diskrimináciou“.

V závere kardinál Petrocchi zdôrazňuje, že sa uskutočňuje „intenzívny dialóg medzi oboma teologickými smermi“.

Jedna strana tvrdí, že diakonské svätenie je určené primárne k službe, nie ku kňazstvu – čo by teoreticky mohlo otvoriť cestu k diakonskému sväteniu žien. Druhá zdôrazňuje „jednotu sviatosti svätenia a snubný význam všetkých troch stupňov kňazstva“, a preto možnosť svätenia žien odmieta. Dodáva, že prijatie žien k prvému stupňu svätenia by bolo ťažké zladiť s ich vylúčením z ďalších stupňov.

Preto je podľa kardinála nutné, aby štúdium pokračovalo „prísnym a širokým kritickým skúmaním samotného diakonátu – jeho sviatostnej identity a poslania v Cirkvi“. Treba tiež spresniť štrukturálne a pastoračné aspekty, ktoré ešte nie sú úplne definované. V niektorých častiach sveta je totiž diakonská služba „takmer neznáma“, inde sa zase „často prekrýva s úlohami laikov pri liturgii“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2025