Donovaly 4. decembra (TK KBS) Slovenskí biblisti sa 28. – 30. novembra 2025 na Donovaloch venovali téme otcovstva počas Adventného víkendu s Bibliou. Seminár pre osemdesiatku laikov i absolventov teológie zakončil spišský biskup František Trstenský slávením eucharistie v Prvú adventnú nedeľu. Prednáškovú časť programu moderoval Martin Kramara, duchovný program viedli prítomní kňazi.
Skúšané otcovstvo Abraháma
Jozef Jančovič vo svojom príspevku predstavil Abraháma ako otca, ktorého otcovstvo je darom zasľúbenia, nie výsledkom vlastných zásluh. Je formované vierou, poslušnosťou, dlhým čakaním a starostlivosťou o viacerých synov s rozličným poslaním, prostredníctvom ktorých Boh buduje vyvolený národ.
Boh ako otec aj matka v Starom zákone
Martina Korytiaková ukázala biblický vývoj zriedkavého, no významného obrazu Boha ako otca i matky, ktorý sa naplno rozvíja v novozákonnom myslení.
Na príkladoch z Knihy prísloví Jozef Tiňo objasnil, že poznanie je vzťahovou kategóriou: v biblickom ponímaní poznať znamená mať vzťah. Tiňo tiež vysvetlil spoločnú úlohu rodičov pri odovzdávaní múdrosti: „Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie (musar) a neopúšťaj matkino učenie (tóra.)“ (Prís 1, 8)
Anton Solčiansky ukázal v knihe Sirachovcovej, ako po exile rastie múdroslovné myslenie a k menu Adonaj pribúda dôverné oslovenie Abbà „Otče“. Obraz apoštola Pavla ako otca v 1 Kor 4, 14 – 17 analyzoval Ľubomír Majtán. Pavol prejavuje otcovské aj materinské črty, nazýva Korinťanov „moje milované deti“ a uprednostňuje osobné stretnutia s nimi. O Ježišovej mesiášskej dôstojnosti, ktorá pramení z jednoty s Otcom, hovoril Branislav Kľuska a vychádzal z Jánovho evanjelia. Táto jednota sa prejavuje v spoločnom diele (Jn 5, 17), vzájomnom poznaní (Jn 10, 15) a skutočnosti, že kto vidí Syna, vidí Otca (Jn 14, 9).
Dvaja otcovia, ktorí zlyhali, stali sa príkladom
Blažej Štrba priblížil príbehy patriarchu Jakuba a kráľa Dávida ako otcov, ktorí zlyhali, no stávajú sa varovaním aj inšpiráciou. Kým Jakub prechádza od rozdeľujúceho otca k zjednocujúcemu patriarchovi, Dávidovo zlomené srdce po smrti Absolóna odhaľuje dôsledky zanedbanej výchovy a chýbajúceho dialógu.
Omnis paternitas
Pavol Farkaš vysvetlil Ježišove slová „Ani otcom nevolajte nikoho na zemi“ (Mt 23, 9) ako hyperbolu, ktorá zdôrazňuje, že Boh je Otec par excellence. Všetko pozemské otcovstvo má v ňom pôvod (Ef 3, 15) a je len analogické, a preto sú používané oslovenia „otec“ či „duchovný otec“ v súlade s biblickou tradíciou.
Príbeh nepomenovanej Samaritánky
Umelecká tvorba sa môže stať aj tichým miestom stretnutia s duchovnom. V úvode víkendu predstavili novú maľbu Dariny Gladišovej s názvom Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, a Samaritánka pri Jakubovej studni. Samaritánka býva všeobecne vnímaná len ako hriešnica. Pri výklade symbolov obrazu Blažej Štrba zdôraznil, že svätopisec Ján nechcel hovoriť iba o hriechu, ale o vzťahu, o premene a o zjavení Ježiša ako Spasiteľa sveta. Autorka vidí v Ježišových slovách „daj sa mi napiť“ jeho túžbu vstúpiť so ženou do vzťahu, dotknúť sa zranenej osoby a naplniť ju nádejou „slovom lásky, ktorá uzdravuje zranených“.
Viac na cleopas.biblica.sk TK KBS informovala Zuzana Vrťová