Turecko 30. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. a ekumenický patriarcha Bartolomej podpísali vo Fanare v Istanbule spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdzujú záväzok k jednote kresťanov a k spoločnému dátumu slávenia Veľkej noci. Spoločne žiadajú „okamžité“ ukončenie tragédie vojny. Napriek znepokojivej situácii vo svete prinášajú aj posolstvo nádeje: Boh ľudstvo nikdy neopustí.
Spoločné vyhlásenie Leva XIV. a Bartolomeja I.
„Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ Ž 106, 1
V predvečer sviatku svätého Ondreja, ktorý bol ako prvý z apoštolov povolaný za učeníka, bol bratom apoštola Petra a je patrónom Ekumenického patriarchátu, my, pápež Lev XIV. a ekumenický patriarcha Bartolomej, z celého srdca vzdávame vďaky Bohu, nášmu milosrdnému Otcovi, za dar tohto bratského stretnutia. Nasledujúc príklad našich ctihodných predchodcov a načúvajúc vôli nášho Pána Ježiša Krista, pokračujeme s pevnou odhodlanosťou kráčať cestou dialógu, v láske a pravde (porov. Ef 4, 15), smerom k vytúženému obnoveniu plného spoločenstva medzi našimi sesterskými Cirkvami. Uvedomujúc si, že jednota kresťanov nie je iba výsledkom ľudského úsilia, ale darom, ktorý prichádza zhora, pozývame všetkých členov našich Cirkví – klerikov, rehoľníkov, zasvätené osoby i veriacich laikov –, aby s vrúcnosťou hľadali naplnenie modlitby, ktorú Ježiš Kristus predniesol Otcovi: „aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril“ (Jn 17, 21).
Spomienka na 1700. výročie Prvého nicejského ekumenického koncilu, slávená v predvečer nášho stretnutia, bola mimoriadnym okamihom milosti. Nicejský koncil, ktorý sa konal v roku 325 po Kristovi, bol prozreteľnostnou udalosťou jednoty. Cieľom tejto spomienky však nie je iba pripomenúť si historický význam koncilu, ale povzbudiť nás, aby sme zostali stále otvorení tomu istému Duchu Svätému, ktorý prehovoril cez Niceu, keď čelíme početným výzvam našej doby. Vyjadrujeme hlbokú vďačnosť všetkým predstaviteľom a delegátom iných Cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorí sa chceli zúčastniť tohto podujatia. Okrem toho, že uznávame prekážky, ktoré bránia obnoveniu plného spoločenstva medzi všetkými kresťanmi – prekážky, ktoré sa usilujeme riešiť cestou teologického dialógu –, musíme zároveň priznať, že tým, čo nás spája, je viera vyjadrená vo Vyznaní viery z Nicei. Je to viera, ktorá zachraňuje v osobe Syna Božieho, pravého Boha z pravého Boha, jednej podstaty (homoousios) s Otcom, ktorý pre nás a pre našu spásu prijal telo a prebýval medzi nami, bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia a príde znova súdiť živých i mŕtvych. Prostredníctvom príchodu Božieho Syna sme uvedení do tajomstva Najsvätejšej Trojice – Otca, Syna a Ducha Svätého –, a sme pozvaní stať sa v osobe Krista a skrze neho deťmi Otca a spoludedičmi s Kristom vďaka milosti Ducha Svätého. Posilnení touto spoločnou vierou môžeme čeliť výzvam, ktoré zdieľame, s vzájomnou úctou a môžeme spoločne pracovať na konkrétnych riešeniach s úprimnou nádejou.
Sme presvedčení, že pripomienka tohto významného jubilea môže vnuknúť nové a odvážne kroky na ceste k jednote. Medzi svoje rozhodnutia zaradil Prvý nicejský koncil aj kritériá na určenie dátumu Veľkej noci, spoločného pre všetkých kresťanov. Ďakujeme Božej prozreteľnosti, že tento rok celý kresťanský svet slávil Veľkú noc v ten istý deň. Je našou spoločnou túžbou pokračovať v hľadaní riešenia, ktoré by nám umožnilo sláviť „Sviatok sviatkov“ spoločne každý rok. S nádejou i modlitbou dúfame, že všetci kresťania, „vo všetkej múdrosti a duchovnom chápaní“ (Kol 1, 9), budú úprimne pracovať na tom, aby sme dospeli k spoločnému sláveniu slávneho zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.
Tento rok si zároveň pripomíname aj 60. výročie historického spoločného vyhlásenia našich ctihodných predchodcov, pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora, ktorým zrušili vzájomné exkomunikácie z roku 1054. Vzdávame vďaky Bohu, pretože tento prorocký čin podnietil naše Cirkvi kráčať „v duchu dôvery, úcty a vzájomnej lásky cestou dialógu, ktorá ich s Božou pomocou privedie opäť – na väčšie dobro duší a pre príchod Božieho kráľovstva – k plnému spoločenstvu viery, bratskej zhody a sviatostného života, ktoré medzi nimi existovalo počas prvého tisícročia dejín Cirkvi“ (Spoločná deklarácia pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora I. o odstránení zo spomienky a z prostredia Cirkvi rozsudkov exkomunikácie z roku 1054, 7. decembra 1965). Zároveň povzbudzujeme tých, ktorí sú ešte zdržanliví voči akejkoľvek forme dialógu, aby načúvali tomu, čo Duch hovorí Cirkvám (porov. Zjv 2, 29), a aby nás súčasné okolnosti dejín pobádali prinášať svetu obnovené svedectvo pokoja, zmierenia a jednoty.
Presvedčení o dôležitosti dialógu vyjadrujeme svoju trvalú podporu práci Medzinárodnej zmiešanej komisie pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou, ktorá v súčasnej fáze skúma otázky, historicky považované za zdroj rozdelenia. Popri nenahraditeľnej úlohe teologického dialógu v procese zbližovania našich Cirkví odporúčame aj ďalšie nevyhnutné prvky tohto procesu, medzi ktoré patria bratské kontakty, modlitba a spoločná práca vo všetkých oblastiach, v ktorých je spolupráca už možná. Dôrazne povzbudzujeme všetkých veriacich našich Cirkví, najmä klerikov a teológov, aby s radosťou prijímali doteraz dosiahnuté plody a úsilie venovali ich ďalšiemu rozvíjaniu.
Cieľ jednoty kresťanov zahŕňa aj zásadný a životodarný príspevok k pokoju medzi všetkými národmi. Spoločne s vrúcnosťou pozdvihujeme svoje hlasy a prosíme o Boží dar pokoja pre náš svet. Žiaľ, v mnohých jeho regiónoch naďalej konflikty a násilie ničia životy nespočetných ľudí. Obraciame sa na tých, ktorí nesú občiansku a politickú zodpovednosť, aby urobili všetko pre to, aby sa tragédia vojny okamžite skončila, a všetkých ľudí dobrej vôle prosíme, aby podporili túto našu prosbu.
Osobitne odmietame akékoľvek zneužívanie náboženstva a Božieho mena na ospravedlňovanie násilia. Veríme, že autentický medzináboženský dialóg, ďaleko od synkretizmu a zmätku, je nevyhnutný pre spolužitie národov patriacich k rôznym tradíciám a kultúram. V duchu 60. výročia deklarácie Nostra aetate vyzývame všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby spoločne budovali spravodlivejší a solidárnejší svet a starali sa o stvorenie, ktoré nám Boh zveril. Len tak bude môcť ľudská rodina prekonať ľahostajnosť, túžbu po nadvláde, chamtivosť po zisku a xenofóbiu.
Hoci sme hlboko znepokojení súčasnou medzinárodnou situáciou, nestrácame nádej. Boh neopustí ľudstvo. Otec poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás zachránil, a Boží Syn, náš Pán Ježiš Kristus, nám daroval Ducha Svätého, aby nás urobil účastnými na svojom božskom živote, zachovával a chránil posvätnosť ľudskej osoby. Prostredníctvom Ducha Svätého vieme a zakúšame, že Boh je s nami. Preto v modlitbe zverujeme Bohu každého človeka, najmä tých, ktorí sú v núdzi, hladujú, trpia osamelosťou alebo chorobou. Vyprosujeme pre každého člena ľudskej rodiny všetku milosť a požehnanie, aby „ich srdcia boli posilnené a aby boli dokonale spojení v láske a tak dospeli k plnému pochopeniu na poznanie tajomstva Boha“ (Kol 2, 2), ktorým je náš Pán Ježiš Kristus.
Phanar, 29. novembra 2025
Preklad Martin Jarábek