Vatikán 23. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. dnes na Námestí sv. Petra vo Vatikáne predsedal liturgii, na ktorej sa v rámci Jubilea zborov zišlo vyše 60-tisíc veriacich. Zo Slovenska prišlo viac ako tristo účastníkov.
Svätý Otec vo svojej homílii povzbudil spevákov a hudobníkov, aby boli „zázrakom harmónie“ a pomáhali Božiemu ľudu kráčať v jednote a radosti. „Spev je vlastný tomu, kto miluje. A kto spieva, pomáha celej Cirkvi kráčať vpred v nádeji,“ pripomenul pápež Lev XIV. s odvolaním sa na svätého Augustína.
Homília Svätého Otca
Drahé sestry a bratia,
v responzóriovom žalme sme spievali: „S radosťou pôjdeme do domu Pánovho“ (porov. Ž 122). Dnešná liturgia nás teda pozýva kráčať spolu v chvále a radosti v ústrety Pánovi Ježišovi Kristovi, Kráľovi neba i zeme, tichému a pokornému Vládcu, tomu, ktorý je počiatkom i koncom všetkých vecí. Jeho mocou je láska, jeho trónom je kríž a prostredníctvom kríža sa jeho kráľovstvo rozlieva po celom svete. „Z kríža kraľuje“ (porov. hymnus Vexilla Regis) ako Knieža pokoja a Kráľ spravodlivosti, ktorý vo svojom umučení zjavuje svetu nekonečné milosrdenstvo Božieho srdca. Táto láska je aj inšpiráciou a dôvodom vášho spevu.
Drahí speváci a hudobníci, dnes slávite svoje jubileum a vzdávate vďaku Pánovi za to, že vám daroval milosť i dar slúžiť mu tým, že mu ponúkate svoje hlasy a talenty na jeho slávu a na duchovné dobro bratov a sestier (porov. Druhý vatikánsky koncil, konštitúcia Sacrosanctum Concilium, 120). Vašou úlohou je zapojiť ich do chvály Boha a skrze spev ich hlbšie viesť k účasti na liturgickom dianí. Dnes naplno vyjadrujete svoje „iubilum“, svoj radostný spev, ktorý sa rodí zo srdca naplneného radosťou z milosti.
Veľké civilizácie nám darovali hudbu, aby sme mohli vysloviť to, čo nosíme v hĺbke svojho srdca a čo nie vždy dokážeme vyjadriť slovami. Celý súbor pocitov a emócií, ktoré sa v nás rodia z živého vzťahu k realite, môže nájsť svoj hlas v hudbe. Spev je mimoriadne prirodzeným a úplným prejavom človeka: myseľ, city, telo i duša sa v ňom spájajú, aby sprostredkovali veľké veci života. Svätý Augustín nám pripomína: Cantare amantis est (porov. Sermo 336,1), teda „spev je vlastný tomu, kto miluje“: kto spieva, vyjadruje lásku, ale aj bolesť, nežnosť a túžbu, ktoré prebývajú v jeho srdci, a zároveň miluje toho, komu svoj spev adresuje (porov. Enarrationes in Psalmos, 72, 1).
Pre Boží ľud je spev vzývaním a chválou, je „novým spevom“, ktorý Zmŕtvychvstalý Kristus pozdvihuje k Otcovi, pričom na ňom dáva podiel všetkým pokrsteným ako jedinému telu oživenému novým životom Ducha. V Kristovi sa stávame spevákmi milosti, deťmi Cirkvi, ktoré nachádzajú v Zmŕtvychvstalom dôvod svojej chvály. Liturgická hudba sa tak stáva veľmi vzácnym nástrojom, prostredníctvom ktorého konáme službu chvály Bohu a vyjadrujeme radosť nového života v Kristovi.
Svätý Augustín nás povzbudzuje kráčať spievajúc, ako unavení pútnici, ktorí v speve nachádzajú predchuť radosti, že raz dôjdu do svojho cieľa: „Spievaj, ale kráčaj […] napreduj v dobrom“ (Sermo 256, 3). Byť súčasťou chóru teda znamená kráčať spolu, podávať ruku bratom a sestrám, pomáhať im kráčať s nami a spolu s nimi spievať chválu Bohu; potešovať ich v utrpení, povzbudzovať ich, keď sa zdajú byť na pokraji únavy, dodávať im nadšenie, keď sa zdá, že vládne námaha. Spev nám pripomína, že sme putujúcou Cirkvou, autentickou synodálnou realitou, schopnou deliť sa so všetkými o povolanie k chvále a radosti v púti lásky a nádeje.
Aj svätý Ignác Antiochijský používa dojímavé slová, keď spája spev chóru s jednotou Cirkvi: „Z vašej jednoty a z vašej jednomyseľnej lásky sa spieva Ježišovi Kristovi. A nech sa každý stane akoby chórom, aby ste v harmónii svojho súladu, prijímajúc v jednote tón Boha, spievali jedným hlasom skrze Ježiša Krista Otcovi, aby vás počul a poznal podľa vašich dobrých skutkov“ (Svätý Ignác Antiochijský, Efezanom, IV). Rozličné hlasy v zbore sa totiž zharmonizujú a vytvoria jedinú chválu – žiarivý symbol Cirkvi, ktorá v láske spája všetkých do jednej nežnej melódie.
Patríte ku zborom, ktoré vykonávajú svoju činnosť najmä v službe liturgii. Vaša služba je skutočným ministériom, ktoré si vyžaduje prípravu, vernosť, vzájomné porozumenie a predovšetkým hlboký duchovný život – pretože ak sa modlíte spevom, pomáhate modliť sa všetkým. Je to služba, ktorá vyžaduje disciplínu a ducha služby, zvlášť keď treba pripraviť slávnostnú liturgiu alebo dôležitú udalosť pre vaše spoločenstvá. Zbor je malou rodinou rozličných ľudí, spojených láskou k hudbe a službe. Pamätajte však, že spoločenstvo je vaša veľká rodina: nestojíte pred ním, ale ste jeho súčasťou a máte pomáhať, aby bolo jednotnejšie, inšpirovať ho a zapájať. Ako v každej rodine, aj tu môžu vzniknúť napätia či malé nedorozumenia – je to normálne tam, kde sa pracuje spolu a namáha sa pre dobrý výsledok. Môžeme povedať, že zbor je tak trochu symbolom Cirkvi, ktorá napnutá k svojmu cieľu kráča dejinami a chváli Boha. A hoci je táto cesta niekedy plná skúšok a ťažkostí a chvíle radosti sa striedajú s náročnejšími obdobiami, spev robí cestu ľahšou a prináša úľavu i povzbudenie.
Usilujte sa preto čoraz viac premieňať svoje zbory na zázrak harmónie a krásy, buďte čoraz jasnejším obrazom Cirkvi, ktorá chváli svojho Pána. Študujte pozorne Magistérium, ktoré v koncilových dokumentoch ponúka normy, ako čo najlepšie vykonávať vašu službu. Predovšetkým dbajte o to, aby ste vždy vedeli zapojiť Boží ľud, a nepodliehali pokušeniu koncertovania, ktoré vylučuje aktívnu účasť na speve celej liturgickej zhromaždenej obce. Buďte v tomto výrečným znakom modlitby Cirkvi, ktorá cez krásu hudby vyznáva svoju lásku k Bohu. Dbajte na to, aby váš duchovný život bol vždy na úrovni služby, ktorú konáte, aby mohla pravdivo vyjadrovať milosť liturgie.
Zverujem vás všetkých do ochrany svätej Cecílie, panny a mučenice, ktorá tu v Ríme svojím životom pozdvihla najkrajší spev lásky, keď sa celá darovala Kristovi a darovala Cirkvi svoje žiarivé svedectvo viery a lásky. Kráčajme spievajúc a osvojme si ešte raz výzvu z dnešného responzóriového žalmu: „S radosťou pôjdeme do domu Pánovho.“
Preklad Martin Jarábek