Vatikán 23. novembra (VaticanNews) Pred svojou nadchádzajúcou apoštolskou cestou do Turecka vydal pápež Lev XIV. v nedeľu 23. novembra, na slávnosť Ježiša Krista Kráľa, apoštolský list „In Unitate Fidei“ k 1700. výročiu koncilu v Nicei. List, ktorý je rozdelený do dvanástich bodov, si kladie za cieľ „povzbudiť celú cirkev na obnovenie nadšenia pre vyznanie viery“.
Odkazuje aj na nový dokument Medzinárodnej teologickej komisie Gesù Cristo, Figlio di Dio, Salvatore, ktorý rozvíja aktuálny význam prvého ekumenického koncilu dejín.
Pápež pripomína biblické svedectvo o Ježišovi Kristovi, „Jednorodenom Synovi Božom, ktorý zostúpil z neba pre našu spásu“. Nicejský koncil roku 325 túto pravdu vyhlásil ako jadro kresťanskej identity, ktoré veriaci dodnes vyznávajú v nedeľnej liturgii v podobe nicejsko-carihradského vyznania viery. Lev XIV. zdôrazňuje, že aj dnešný svet, poznačený vojnami, strachom, nespravodlivosťou či chudobou, potrebuje pevnú nádej zakorenenú v Kristovi.
Spory, ktoré pretvorili dejiny Cirkvi
List podrobne opisuje náboženskú situáciu 4. storočia: prenasledovanie kresťanov, napätia vo vnútri Cirkvi a vznik arianizmu, ktorý popieral plné božstvo Ježiša Krista. V tejto atmosfére biskupi zvolaní cisárom Konštantínom do Nicey jednoznačne potvrdili, že Syn je „z jednej podstaty (homooúsios) s Otcom“. Pápež pripomína, že nejde o filozofickú špekuláciu, ale o obranu biblickej pravdy: Boh sa v Kristovi stal blízkym človeku a prijal ľudskú prirodzenosť, „aby sme my boli zbožštení“.
Hlboký význam Kristovho „zostúpenia“
Pápež venuje široký priestor teologickému dôrazu na výraz descendit – „zostúpil“. Pripomína Kristovo poníženie, jeho blízkosť ľudskej slabosti, službu i utrpenie: od umývania nôh až po rany, ktoré videl apoštol Tomáš. V tejto perspektíve Nicea pripomína, že kresťan stretá Pána v chudobných, slabých a opustených: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili“.
Odpor voči arianizmu a zrod veľkej teologickej generácie
Hoci Nicea odmietla Ariovo učenie, spor pokračoval a niektorí cisári stáli na strane arianizmu. Lev XIV. spomína pevnosť sv. Atanáza, ktorý sa stal „skalou“ nicejskej viery, no bol opakovane vyhnaný do exilu. Neskôr ju niesla nová generácia teológov – kapadócki otcovia Bazil Veľký, Gregor Naziánsky a Gregor Nysský spolu s Hilárom z Poitiers, Martinom z Tours, Ambrózom a Augustínom. Tí položili základy aj pre definíciu o Duchu Svätom na Konštantinopolskom koncile roku 381 a formovali dnešný nicejsko-carihradské vyznanie viery.
Výzvy dneška: Boh odsunutý na okraj a potreba svedectva
Súčasné kultúrne prostredie podľa pápeža stále menej počíta s Bohom. Druhý vatikánsky koncil pripomenul, že kresťania nesú časť zodpovednosti, ak svojím životom Boha nezjavujú. Človek dnes často uctieva nové „modly“ – materiálne istoty či individualizmus. List preto pozýva k návratu k živej viere v Boha Stvoriteľa, k zodpovednému spravovaniu stvorenstva a k spravodlivému deleniu dobier.
Kristus, centrum kresťanského života
Lev XIV. upozorňuje, že Ježiš nie je len morálny vzor, ale „Pán a Boh“, ktorý „pre našu spásu zostúpil z neba“. Jeho nasledovanie vedie po úzkej ceste, no tá prináša život a posvätenie. Zároveň pripomína, že láska k Bohu je neoddeliteľná od lásky k blížnemu, osobitne k najchudobnejším. Len konkrétne skutky milosrdnej lásky môžu byť vo svete dôveryhodným svedectvom o Bohu.
Ekumenický rozmer: Nicea ako spoločný základ
Pri výročí Nicey pápež zdôrazňuje aj 30 rokov od encykliky Ut unum sint sv. Jána Pavla II. – prvého veľkého dokumentu o ekumenizme. Vďaka dialógu sa dnes kresťania rôznych tradícií viac vnímajú ako bratia a sestry spojení krstom a spoločnou vierou v Trojicu. Lev XIV. vyzýva k „ekumenizmu budúcnosti“, ktorý neznamená návrat do minulosti ani stagnáciu, ale cestu zmierenia, vzájomného obohatenia a spoločnej modlitby. Jednota Cirkvi môže byť v rozdelenom svete mocným znamením pokoja.
Záverečná modlitba k Duchu Svätému
Pápež uzatvára list rozsiahlou modlitbou k Duchu Svätému a prosí o obnovenie viery, zapálenie nádeje, prehĺbenie lásky a o dar jednoty kresťanov, „aby sme boli jedno, aby svet uveril“.
Martin Jarábek – VaticanNews, redakčne upravené