Vatikán 12. novembra (VaticanNews) List prefekta kardinála Fernándeza definitívne potvrdzuje negatívne stanovisko biskupa z Bayeux-Lisieux k fenoménu, ktorý sa spája s údajným videním Madeleine Aumont v 70. rokoch a s projektom postaviť obrovský žiariaci kríž, ktorý by mal zaručovať odpustenie hriechov a spásu tým, ktorí by sa k nemu priblížili.
„Fenomén údajných zjavení, ku ktorým malo dôjsť v Dozulé a ktoré súvisia s projektom vybudovania obrovského kríža, ktorý by zaručoval odpustenie hriechov a spásu tým, ktorí by sa k nemu priblížili, treba považovať — definitívne — za nenadprirodzený.“ Takto znie rozhodnutie Dikastéria pre náuku viery, ktoré ho oznámilo listom podpísaným prefektom kardinálom Víctorom Manuelom Fernándezom. V ňom sa udeľuje biskupovi z Bayeux-Lisieux Jacquesovi Habertovi oprávnenie vydať príslušný dekrét. Rozhodnutie schválil pápež Lev XIV. 3. novembra tohto roku.
V mestečku Dozulé vo Francúzsku sa v rokoch 1972 až 1978 mal Ježiš 49-krát zjaviť matke rodiny Madeleine Aumont a žiadať vybudovanie tzv. „Slávneho kríža z Dozulé“, ktorý však nikdy nebol postavený. Mal byť celý osvetlený, dosahovať výšku 738 metrov a ramená dlhé 123 metrov, aby bol viditeľný z veľkej diaľky ako znak univerzálneho vykúpenia. V posledných desaťročiach boli v rôznych krajinách sveta vztýčené tzv. „Kríže lásky“, ktoré sú zmenšenou (stokrát menšou) verziou „Slávneho kríža“.
Už v apríli 1983 vtedajší diecézny biskup Jean-Marie-Clément Badré vyhlásil, že „v žiadnom prípade výstavba monumentálneho kríža v Dozulé (...) nemôže byť autentickým znamením pôsobenia Ducha Božieho“. Ten istý biskup 8. decembra 1985 dodal: „Čo sa týka toho, čo sa deje v Dozulé — činnosti a rozruchu, zbierania finančných prostriedkov zo strany osôb, ktoré konajú na vlastnú zodpovednosť, bez poverenia, bez úcty k autorite biskupa, (...) fanatickej propagandy v prospech ‚posolstva‘ (...) a neúprosného odsudzovania tých, ktorí sa k nemu nepridávajú — som podľa svedomia presvedčený, že uprostred tohto všetkého nepokladám za možné rozpoznať znaky, ktoré by ma oprávňovali vyhlásiť údajnú ‚zjavenia‘ za pravé.“
Súčasný biskup Habert, opierajúc sa o nedávno vydané normy pre rozlišovanie údajných nadprirodzených javov, predložil Dikastériu návrh na „vyhlásenie o nenadprirodzenosti“.
„Dikastérium — píše sa v liste kardinála Fernándeza — vás oprávňuje definitívne vyhlásiť, že fenomén údajných zjavení v Dozulé sa neuznáva za nadprirodzený, to znamená, že nemá pravý božský pôvod.“
Medzi problematickými prvkami uvedenými v posolstvách sa uvádza napríklad prirovnanie „kríža požadovaného v Dozulé ku krížu v Jeruzaleme“, čo „hrozí zámenu znamenia s tajomstvom a vyvoláva dojem, že možno fyzicky ‚zopakovať‘ alebo ‚obnoviť‘ to, čo Kristus už raz navždy uskutočnil“. Ďalej sa zdôrazňuje, že „niektoré formulácie obsiahnuté v údajných posolstvách z Dozulé naliehajú na výstavbu ‚Slávneho kríža‘ ako nového znamenia nevyhnutného pre spásu sveta alebo ako privilegovaného prostriedku na získanie odpustenia a univerzálneho pokoja. Hovorí sa aj o potrebe ‚rozmnožiť znamenie‘, akoby šírenie týchto krížov bolo misiou, ktorú uložil sám Kristus.“
Dikastérium pre náuku viery poukazuje na to, že „kríž nepotrebuje 738 metrov ocele ani betónu, aby bol rozpoznaný: vyvýšený je vždy, keď sa srdce pod vplyvom milosti otvára odpusteniu, keď sa duša obracia, keď sa zrodí nádej tam, kde sa zdala nemožná, a aj vtedy, keď veriaci pobozká malý kríž a zverí sa Kristovi.“
Dikastérium zároveň pripomína, že „žiadne súkromné zjavenie nemožno považovať za všeobecnú povinnosť alebo za znamenie, ktoré by sa vnucovalo svedomiu veriacich — aj keby tieto javy prinášali duchovné ovocie. Cirkev podporuje prejavy viery, ktoré vedú k obráteniu a k láske, no zároveň varuje pred akoukoľvek formou ‚posväcovania znamenia‘, ktorá by viedla k presvedčeniu, že nejaký materiálny predmet je absolútnou zárukou spásy.“
V posolstvách z Dozulé sa totiž tvrdí, že „všetci, ktorí prídu činiť pokánie k Slávnemu krížu, budú zachránení“, že „Slávny kríž odpustí každý hriech“ a že všetci, ktorí „s vierou prídu činiť pokánie, budú spasení v tomto živote i naveky“. Dikastérium tieto tvrdenia označuje za „nezlučiteľné s katolíckym učením o spáse, milosti a sviatostiach“.
List ďalej uvádza aj iné posolstvá, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, napríklad to, podľa ktorého Ježiš žiadal, aby sa „Slávny kríž a svätyňa“ dokončili do konca Svätého roku 1975, „pretože to bude posledný Svätý rok“. Táto predpoveď sa nenaplnila, keďže od toho času sa slávili ešte dve riadne Jubileá (2000 a 2025) a dve mimoriadne (1983 a 2016). Uvádzajú sa aj apokalyptické výroky, ako napríklad: „Ak človek nepostaví kríž, ja ho dám zjavne vystúpiť, ale viac už nebude času.“
„Kríž ako znak zbožnosti — uzatvára Dikastérium pre náuku viery osobitnou úvahou o hodnote kríža ako sväteniny — nikdy nie je číra vonkajškovosť. Keď kresťan uctieva kríž, neadoruje drevo ani kov a ani si nemyslí, že hmotný kríž by mohol nahradiť spásne dielo, ktoré sa už uskutočnilo vo Veľkej noci Kristovej, klania sa tomu, ktorý na ňom daroval svoj život.“
Preklad Martin Jarábek