Rím 7. novembra (TK KBS) Počas druhého ročníka stretnutia „Význam nás stretáva“, ktoré organizovala organizácia Scholas Occurrentes od 2. do 5. novembra v Ríme, mladí univerzitní študenti objavili priestor, kde môžu hovoriť bez strachu, uznať sa navzájom ako rovnocenných a spoločne snívať o mieri.
„V Ríme som cítila, že môžem byť skutočne sama sebou. Nemusela som predstierať ani skrývať, čo si myslím,“ povedala Shadan Khatib – mladá palestínska Arabka žijúca v Izraeli – o svojej skúsenosti počas druhého ročníka stretnutia Význam nás stretáva, ktoré sa konalo od 2. do 5. novembra 2025 v Ríme a Vatikáne a ktoré organizovala organizácia Scholas Occurrentes.
Počas štyroch dní sa päťdesiat izraelských, palestínskych a amerických študentov zúčastnilo workshopov, hier, chvíľ reflexie a modlitby.
Stretnutie, ktoré vzniklo z programu Middle Meets, sa snaží ponúknuť priestor pre dialóg a pozorné počúvanie medzi mladými ľuďmi, ktorí vyrastali uprostred konfliktu a teraz túžia premeniť nedôveru na priateľstvo a strach na nádej. Nadväzuje na prvé vydanie, ktoré sa konalo vo februári minulého roka.
Pre Shadan bol jedným z najvýznamnejších momentov rozhovor s kardinálom Georgeom Jacobom Koovakadom, prefektom Dikastéria pre medzináboženský dialóg. „Podelila som sa o niečo veľmi intímne,“ povedala.
„Palestínski Arabi žijúci v Izraeli nesú dvojitú identitu. Každý deň čelíme hlbokému zmätku. Na univerzite alebo v práci nemôžeme vždy vyjadriť to, čo si myslíme. Je to ťažké pre obe strany – palestínskych Arabov aj židovských Izraelčanov – pretože neexistuje skutočný dialóg. Nehovoríme so slobodou ani s pravdou.“
Napriek tomu v Ríme, povedala, tieto bariéry zmizli. „Tu sme si všetci rovní. Tu môže každý slobodne hovoriť. Cítila som sa slobodne, bez strachu, ako moje pravé ja.“
Keď sa zážitok blížil ku koncu, Shadan chcel poslať odkaz ostatným mladým ľuďom: „Vyzývam všetkých, aby bez strachu povedali, čo si myslia. Sú to ťažké časy, ale máme toľko nástrojov – ako napríklad umelú inteligenciu – na to, aby sme vybudovali niečo iné. Musíme sa odvážiť byť sami sebou.“
„Za konfliktom stoja ľudia“
Yehonatan Grill, študent mestskej univerzity z Tel Avivu, vyjadril podobný pocit. „Po dvoch rokoch vojny a toľkej bolesti bolo toto stretnutie príležitosťou nadýchnuť sa, hovoriť o tom, čo cítime, a začať si predstavovať inú budúcnosť.“
„Bolo veľmi dojímavé vidieť, že za všetkou tou nenávisťou, odlišnými názormi a zraneniami stoja ľudia,“ dodal. „Ľudia, ktorí si radi vychádzajú von, smejú sa, hrajú futbal, stretávajú sa s priateľmi. A keď sa navzájom spoznáme, uvedomíme si, koľko toho máme spoločného.“
Pre Yehonatana táto skúsenosť prelomila ticho, ktoré často dominuje univerzitným kampusom v Izraeli. „Teoreticky by univerzita mala byť priestorom na výmenu myšlienok. Ale v posledných rokoch sme nemali slobodu hovoriť o konflikte – ani medzi sebou. Tento program nám dal priestor na vzájomné počúvanie, diskusiu, dokonca aj argumentovanie – zdvorilo – ale s úctou a láskou. To doma sotva existuje.“
Po generálnej audiencii u pápeža Leva XIV. v stredu 5. novembra mal Yehonatan možnosť pozdraviť Svätého Otca spolu s ďalšími mladými ľuďmi z Izraela, Palestíny a Spojených štátov.
„Povedal som pápežovi o našom programe, že budujeme mosty medzi Židmi, moslimami a kresťanmi. Povedal mi, že všetci musíme pracovať na mieri a že vie, aké dôležité je to v Izraeli. Usmial sa a povzbudil nás, aby sme pokračovali.“ Tento úsmev, povedal Yehonatan, sa stal znakom nádeje.
„Pripomenulo nám to, že si všetci zaslúžime lepšiu budúcnosť – a že zmena vecí začína u nás: rozhovormi medzi sebou, stretávaním sa, budovaním komunity. Za každým rozdielom stoja ľudské bytosti, ktoré chcú žiť v mieri.“
„Skutočný mier vychádza zdola a budujú ho mladí“
Globálny riaditeľ Scholas Occurrentes, José María del Corral, vysvetlil, že toto druhé vydanie malo iný tón ako stretnutie, ktoré sa konalo vo februári. „Mysleli sme si, že po skončení vojny nájdeme viac radosti. Ale videli sme smutné tváre – mladí ľudia sklamaní, s malou nádejou. Keď sa však začali aktivity Scholas, objavili niečo neoceniteľné: svoje vnútorné dieťa.“
Prostredníctvom hier na budovanie dôvery, umeleckých cvičení a chvíľ ticha účastníci znovu objavili nový pocit slobody.
„Mnohí povedali,“ povedal Del Corral, „že vo svojich krajinách žijú s dvojitou osobnosťou. Ale tu, vo Vatikáne, mohli byť sami sebou. Na jednej z aktivít Izraelčan aj Palestínčan poďakovali kardinálovi Koovakadovi za to, že im dal priestor, kde sa cítili rovnocenní a vypočutí. To je Cirkev ako matka – vítajúca všetkých.“
Nešlo o žiadnu teoretickú ani vzdialenú výmenu názorov. „Niektorí bojovali vo vojne; iní stratili členov rodiny,“ poznamenal Del Corral. „Nehovorili z kníh, ale zo života. A predsa sa tu stretli, pozreli sa jeden druhému do očí a začali znova veriť.“
Pápež Lev XIV. ich po generálnej audiencii osobne pozdravil a povzbudil ich, aby sa o túto skúsenosť podelili vo svojich komunitách. „Sú presvedčení, že skutočný mier neprichádza zhora,“ uzavrel Del Corral, „ale zvnútra a zdola. Ako hovorieval František a ako teraz opakuje Lev XIV.: mladí ľudia nie sú budúcnosť – sú prítomnosťou. A táto prítomnosť potrebuje ich odvahu na budovanie mostov.“
Mladí ľudia zo Stredných stretnutí sa teda uprostred sĺz, smiechu a dlhého ticha vracajú do svojich krajín so spoločným záväzkom: neustále sa rozprávať, neustále počúvať, neustále snívať o mieri, ktorý nie je vnútený, ale zrodený zo srdca. „Umelá inteligencia môže predpovedať budúcnosť,“ povedal im Del Corral, „ale vy ju môžete vytvoriť.“
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia