Bratislava 6. novembra (TK KBS) Rehoľa milosrdných bratov si v rámci tzv. dušičkovej oktávy v Bratislave osobitnou zádušnou bohoslužbou pripomenula všetkých pacientov, ktorí v jej nemocnici skonali počas uplynulého roka. Išlo o 107 ľudí, za duše ktorých odslúžil svätú omšu ako hlavný celebrant dominikán – páter Pius Majerovič OP, ktorý vykonáva duchovnú službu v bratislavskej Univerzitnej nemocnici s poliklinikou milosrdných bratov, pri oltári nechýbal spolubrat Zbigniew, ktorý je tiež členom duchovnej správy v Kostole milosrdných bratov, a tiež milosrdní bratia: Ján Karlík OH a brat Benedikt OH.
Pri bohoslužbe prečítali menný zoznam všetkých zosnulých 107 pacientov, prítomní boli aj príbuzní mnohých z nich. V homílii páter Pius pripomenul dôležitosť modlitieb za zosnulých, za spásu ich nesmrteľných duší. Hovoril o potrebe nežiť vo tme. Pripomenul Ježišove slová z evanjelia: „Idem vám pripraviť miesto. V dome môjho Otca je veľa príbytkov...“ V tejto súvislosti ešte povedal: „Ježiš nehovorí niečo, čo nie je pravda. Každý z nás máme miesto pripravené. My – veriaci máme nádej. Kto nie je veriaci, musí s tým zápasiť sám. My sme tu v nádeji, že raz sa s našimi drahými stretneme, lebo smrťou sa život neodníma, iba mení. Život pokračuje, ale už mimo tela. Po dedičnom hriechu je telo odsúdené na smrť. Preto odchádza...Príde oddelenie duše od tela. Keď skonštatujú smrť, povedia: „Exitoval.“ Čo sa stalo? Odišla duša z tela a telo je už mŕtve. Je len schránkou, v ktorej sídlila nesmrteľná duša. A pokiaľ sa hýbeme, myslíme, hovoríme, žijeme, tak máme dušu v tele. Pokiaľ naša duša opustí telo, budeme mŕtvi... V tej chvíli sa stretne s Ježišom Kristom. Pred ním pokľakne každé koleno na nebi i na zemi i v podsvetí. Nielen ten, kto bol katolík, kresťan, ale aj ten, kto bol mohamedán, žid, hinduista, ateista, každý v rozhodujúcej chvíli odchádzajúc z tohto sveta predstúpi pred Ježiša Krista. Lebo každý dostal od Boha život, aj určité poznanie, a rozhodnutie závisí od nás samotných. Ježiš nám v živote ponúka posilu. Takisto nám podáva sviatosti, ktoré nás vedú na ceste do večnosti. Uvedomme si, že aj zosnulí nám dávajú odkaz: kto sa narodil, musí smrť skúsiť. Aj počet zo svojho života zložiť. To je tá skúška, ktorá nás čaká: skúška nášho života.... Odpočinutie večné daj zosnulým ó Pane, a svetlo večné nech im svieti, nech odpočívajú vo svätom pokoji. Amen.“ Po bohoslužbe sa ešte konala tzv. dušičková pobožnosť.
Rehoľa milosrdných bratov pripravila po bohoslužbe pre prítomných príbuzných zosnulých pacientov aj agapé. Dcéra zosnulej pacientky Heleny Kišonovej z Modry ocenila, že jej matka skonala v nemocnici milosrdných bratov práve po prijatí svätého prijímania a počas modlitby. Predtým prijala aj sviatosť pomazania chorých. „Bola pri nej rádová sestrička a prišla nám po skone mamičky SMS správa, že mamička odišla práve po prijatí eucharistie a počas modlitby za zomrelých. Neskutočne som sa z toho tešila, pretože ona sa celý život modlila za šťastnú hodinu smrti a keď sme prišli aj s mojimi dvoma sestrami pre jej veci do nemocnice, pani doktorka bola prekvapená, že sme prišli usmiate. Neverila vlastným očiam. My sme mali možnosť ešte v predvečer pred jej skonom sa s ňou prísť osobne rozlúčiť, čo sme aj využili,“ uviedla obyvateľka Modry, ktorej matka bola v bratislavskej Nemocnici milosrdných bratov hospitalizovaná viackrát s viacerými diagnózami. Rodine záležalo, aby bola umiestnená práve v cirkevnej nemocnici, pretože, ako dodala zástupkyňa rodiny: „Vďaka Pánu Bohu, že takéto zariadenie existuje.“
TK KBS informovala Andrea Eliášová