Vatikán 4. novembra (VaticanNews) Dokument Dikastéria pre náuku viery schválený pápežom Levom XIV. objasňuje tituly, ktoré sa majú používať pre Pannu Máriu. Osobitná pozornosť sa vyžaduje aj v prípade titulu „Prostredníčka všetkých milostí“.
„Mater populi fidelis“ je názov doktrinálnej nóty, ktorú dnes, v utorok 4. novembra, zverejnilo Dikastérium pre náuku viery. Text podpísaný prefektom, kardinálom Víctorom Manuelom Fernándezom, a sekretárom pre doktrinálnu sekciu, Mons. Armandom Matteom, bol schválený pápežom 7. októbra. Je výsledkom dlhej a komplexnej kolektívnej práce. Ide o doktrinálny dokument o mariánskej úcte, zameraný na postavu Márie, ktorá je spojená s dielom Krista ako Matka veriacich. Nóta poskytuje významný biblický základ pre úctu k Márii a zhromažďuje rôzne príspevky cirkevných otcov, učiteľov Cirkvi, prvky východnej tradície a myšlienky posledných pápežov.
V tomto pozitívnom kontexte doktrinálny text analyzuje určitý počet mariánskych titulov, pričom niektoré z nich vyzdvihuje a pred inými varuje. Tituly ako Matka veriacich, Duchovná matka, Matka verného ľudu sú v nóte osobitne oceňované. Naopak, titul Spoluvykupiteľka sa považuje za nevhodný a neprimeraný. Titul Prostredníčka/Sprostredkovateľka sa považuje za neprijateľný, keď nadobúda význam, ktorý je výlučný pre Ježiša Krista, avšak považuje sa za cenný, ak vyjadruje inkluzívnu a participatívnu mediáciu, ktorá oslavuje Kristovu moc. Tituly Matka milosti a Prostredníčka všetkých milostí sa považujú za prijateľné v niektorých veľmi presných zmysloch, avšak ponúka sa obzvlášť široké vysvetlenie významov, ktoré môžu predstavovať riziko.
V podstate táto nóta potvrdzuje katolícku náuku, ktorá vždy zdôrazňovala, že všetko v Márii smeruje k ústrednej úlohe Krista a jeho spásonosnému dielu. Preto aj keď niektoré mariánske tituly možno vysvetliť prostredníctvom správnej exegézy, považuje sa za lepšie vyhnúť sa im. V prezentácii kardinál Fernández oceňuje ľudovú úctu, avšak varuje pred skupinami a publikáciami, ktoré navrhujú určitý dogmatický vývoj a vyvolávajú pochybnosti medzi veriacimi aj prostredníctvom sociálnych médií. Hlavný problém pri interpretácii týchto titulov aplikovaných na Pannu Máriu sa týka spôsobu chápania spojenia Márie s Kristovým dielom vykúpenia (3).
PLNÉ ZNENIE DOKUMENTU VO VIACERÝCH JAZYKOCH https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_ddf_doc_20251104_mater-populi-fidelis_it.html
Spoluvykupiteľka
Pokiaľ ide o titul „Spoluvykupiteľka“, nóta pripomína, že niektorí pápeži „používali tento titul bez toho, aby sa pristavili pri vysvetlení. Vo všeobecnosti ho uvádzali vo vzťahu s božským materstvom a s odkazom na spojenie Márie s Kristom pri vykupiteľskom kríži. Druhý vatikánsky koncil sa rozhodol nepoužívať tento titul „z dogmatických, pastoračných a ekumenických dôvodov“. Svätý Ján Pavol II. „ho použil najmenej sedemkrát, spájajúc ho predovšetkým so spásonosnou hodnotou nášho utrpenia ponúknutého popri utrpeniu Krista, s ktorým sa Mária spája najmä pod krížom“ (18).
Dokument cituje internú diskusiu vtedajšej Kongregácie pre náuku viery, ktorá vo februári 1996 prerokovala žiadosť o vyhlásenie novej dogmy o Márii ako „Spoluvykupiteľke alebo Prostredníčke všetkých milostí“. Kard. Ratzinger bol proti: „Presný význam týchto titulov nie je jasný a doktrína, ktorú obsahujú, nie je zrelá... Ešte stále nie je jasné, ako doktrína, ktorá je vyjadrená v týchto tituloch, je prítomná v Písme a v apoštolskej tradícii“. Neskôr, v roku 2002, sa budúci Benedikt XVI. vyjadril rovnako aj verejne: „Formula ‚Spoluvykupiteľka‘ sa príliš vzďaľuje od jazyka Písma a patristiky, a preto spôsobuje nedorozumenia... Všetko pochádza od Neho, ako to potvrdzujú najmä Listy Efezanom a Kolosanom. Mária je tým, čím je, vďaka Nemu. Termín „Spoluvykupiteľka“ by zatieňoval jej pôvod.“ Kardinál Ratzinger, ako objasňuje nóta, nepopieral, že v návrhu používať tento titul boli dobré úmysly a cenné aspekty, avšak tvrdil, že ide o „nesprávnu terminológiu“ (19).
Pápež František najmenej trikrát jasne vyjadril svoj nesúhlas s používaním titulu Spoluvykupiteľka. Doktrinálny dokument v tejto súvislosti konštatuje: „Je vždy nevhodné používať titul Spoluvykupiteľka na označenie spolupráce Márie. Tento titul môže zatieniť jedinečné spásonosné sprostredkovanie Krista a môže tak spôsobiť zmätok a narušiť harmóniu kresťanských vieroučných právd... Keď výraz vyžaduje početné a neustále vysvetľovanie, aby sa nevzdialil od správneho významu, neslúži viere Božieho ľudu a stáva sa nevhodným“ (22).
Prostredníčka/Sprostredkovateľka
Dokument zdôrazňuje, že biblický výraz odkazujúci na výlučné prostredníctvo Krista „je kategorický“. Kristus je jediný Sprostredkovateľ/Prostredník (24). Na druhej strane sa zdôrazňuje „veľmi bežné používanie pojmu ‚prostredníctvo‘ v najrozličnejších oblastiach spoločenského života, kde sa chápe jednoducho ako spolupráca, pomoc, príhovor. V dôsledku toho sa nevyhnutne vzťahuje na Máriu v podriadenom zmysle a v žiadnom prípade si nenárokuje, že by pridávalo akúkoľvek účinnosť alebo moc jedinému prostredníctvu Ježiša Krista“ (25). Okrem toho – ako dokument uznáva – „je zrejmé, že tu skutočne došlo k Máriinmu sprostredkovaniu, aby bolo možné skutočné vtelenie Božieho Syna do nášho ľudstva“ (26). Matka veriacich a Prostredníčka všetkých milostí
Materinská úloha Márie „v žiadnom prípade nezatieňuje ani neznižuje“ jedinečné prostredníctvo Krista, „ale ukazuje jeho účinnosť“. Takto chápané „materstvo Márie nemá za cieľ oslabiť jedinečnú úctu, ktorá patrí len Kristovi, ale ju podnecovať.“ Je preto potrebné vyhnúť sa, ako uvádza nóta, „titulom a výrazom, ktoré sa vzťahujú na Máriu a predstavujú ju ako akýsi ‚bleskozvod‘ pred spravodlivosťou Pána, akoby Mária bola nevyhnutnou alternatívou k nedostatočnému Božiemu milosrdenstvu“ (37, b). Titul „Matka veriacich“ nám umožňuje hovoriť o „Máriinom pôsobení aj vo vzťahu k nášmu životu milosti“ (45).
Je však potrebné dávať pozor na výrazy, ktoré môžu odovzdávať „menej prijateľný obsah“ (45). Kardinál Ratzinger vysvetlil, že titul Mária, Prostredníčka všetkých milostí, nie je jasne založený na Božom zjavení, a v súlade s týmto presvedčením – vysvetľuje dokument – môžeme uznať ťažkosti, ktoré to so sebou prináša tak v teologickej reflexii, ako aj v spiritualite“ (45). V skutočnosti „žiaden človek, ani apoštoli, či Najsvätejšia Panna, nemôže konať ako univerzálny rozdávateľ milosti. Jedine Boh môže darovať milosť a robí tak prostredníctvom Kristovho človečenstva“ (53). Tituly, ako napríklad Prostredníčka všetkých milostí, majú preto „obmedzenia, ktoré neumožňujú správne pochopenie jedinečnej úlohy Márie. V skutočnosti ona, ktorá je prvou vykúpenou, nemohla byť sprostredkovateľkou milosti, ktorú sama dostala“ (67). Dokument však nakoniec uznáva, že „výraz ‚milostí‘, ktorý sa vzťahuje na materskú podporu Márie v rôznych momentoch života, môže mať prijateľný význam.“ Množné číslo totiž vyjadruje „všetku pomoc, aj materiálnu, ktorú nám Pán môže udeliť, keď vypočuje príhovor Matky“ (68).
Preklad: Zuzana Klimanová