Vatikán 2. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. pri slávení na rímskom cintoríne Verano pripomenul, že spomienka na zosnulých nie je len pohľadom do minulosti, ale prejavom nádeje smerom k večnosti. V Ježišovom zmŕtvychvstaní – povedal – nachádzame istotu, že láska premáha smrť a že v nej budeme znovu zjednotení so svojimi blízkymi v radosti večného života. Na liturgii sa zúčastnilo približne 2-tisíc ľudí.
Homília pri Spomienke na všetkých verných zosnulých Cintorín Verano, 2. novembra 2025
Drahí bratia a sestry,
zišli sme sa na tomto mieste, aby sme si pripomenuli všetkých verných zosnulých, predovšetkým tých, ktorí sú pochovaní na tomto mieste, a s osobitnou láskou k našim blízkym. Hoci nás opustili v deň svojej smrti, naďalej ich nosíme v našich srdciach a ich spomienka zostáva v nás stále živá v našom každodennom živote. Často nám ich niečo pripomenie a my si spomíname na zážitky, ktoré sme s nimi kedysi prežívali. Mnohé miesta, dokonca aj vôňa našich domovov, nám pripomínajú tých, ktorých sme milovali a ktorí nás opustili, a udržiavajú živú našu spomienku na nich.
Dnes sa však sme sem neprišli len na pamiatku tých, ktorí odišli z tohto sveta. Naša kresťanská viera, založená na Kristovom veľkonočnom tajomstve, nám pomáha vnímať naše spomienky nielen ako spomienky na minulosť, ale predovšetkým ako nádej do budúcnosti. Nejde len o pohľad späť, ale skôr o pohľad vpred, smerom k cieľu našej cesty, k bezpečnému prístavu, ktorý nám Boh prisľúbil, k nekonečnej hostine, ktorá nás čaká. Tam, v prítomnosti vzkrieseného Pána a našich milovaných, dúfame, že sa budeme môcť radovať z večnej hostiny. V ten deň, ako sme práve počuli od proroka Izaiáša: „Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú... Zničí smrť navždy“ (Iz 25, 6. 8).
Táto „nádej do budúcnosti“ dnes oživuje našu spomienku a modlitbu. Nejde o akúsi ilúziu, ktorá má utíšiť bolesť z odlúčenia od našich blízkych, ani o obyčajný ľudský optimizmus. Je to nádej založená na Ježišovom zmŕtvychvstaní, ktorý premohol smrť a otvoril nám cestu k plnosti života. Ako som spomenul v nedávnej katechéze, Pán je „cieľom našej cesty. Bez jeho lásky by cesta životom bola blúdením bez cieľa, tragickou chybou s nejasným cieľom... Zmŕtvychvstalý nám zaručuje príchod, vedie nás domov, kde nás očakáva, miluje a zachraňuje“ (Generálna audiencia, 15. októbra 2025).
Tento konečný cieľ, táto hostina, pri ktorej nás Pán zhromaždí, bude stretnutím lásky. Boh nás stvoril z lásky, prostredníctvom lásky svojho Syna nás zachraňuje od smrti a v radosti tej istej lásky si praje, aby sme žili naveky s ním a s našimi blízkymi. Teda vždy, keď žijeme v láske a preukazujeme lásku iným, najmä tým najslabším a najnúdznejším, môžeme kráčať smerom k nášmu cieľu a už teraz ho predvídať prostredníctvom nerozlučného puta s tými, ktorí nás predišli. Ježiš nás povzbudzuje týmito slovami: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” (Mt 25, 35 – 36).
Láska premáha smrť. V láske nás Boh zjednotí s našimi blízkymi. A ak kráčame spoločne v láske, naše životy sa stávajú modlitbou, ktorá stúpa k Bohu, spája nás so zosnulými a približuje nás k nim, kým čakáme na opätovné stretnutie s nimi v radosti večného života.
Drahí bratia a sestry, aj keď smútok za tými, ktorí už nie sú medzi nami, zostáva vrytý v našich srdciach, zverme sa nádeji, ktorá nesklame (porov. Rim 5, 5). Upierajme svoj pohľad na zmŕtvychvstalého Krista a myslime na našich zosnulých blízkych ako na tých, ktorí sú zahalení jeho svetlom. Nech v našich srdciach znie Pánov prísľub večného života. On navždy zničí smrť. V skutočnosti ju už premohol a otvoril nám cestu k večnému životu tým, že prešiel údolím smrti počas svojho veľkonočného tajomstva. Tak aj my, zjednotení s ním, môžeme vstúpiť a prejsť údolím smrti.
Pán nás očakáva a keď sa s ním konečne stretneme na konci našej pozemskej cesty, budeme sa radovať s ním a s našimi blízkymi, ktorí nás predišli. Nech nás toto prisľúbenie posilňuje, zotiera nám slzy a pozdvihuje náš pohľad smerom k nádeji na budúcnosť, ktorá nikdy nezanikne.
Preklad: Klára Tomášiková, Martin Jarábek