Rím 27. októbra (TK KBS) Počas jubilejnej púte gréckokatolíkov do Ríma sa Svätému Otcovi Levovi XIV. dostal do rúk výnimočný dar zo Slovenska – ikona Bohorodičky Hodigitrie z Krásneho Brodu, ktorú napísala ikonopiskyňa Dana Kirešová z Dielne sv. Juraja z gréckokatolíckej farnosti Miňovce.
Myšlienka darovať ikonu pápežovi v nej zrela dlhší čas. „Aby som raz napísala ikonu Svätému Otcovi, to bola veľká skrytá túžba v mojom srdci,“ prezradila TK KBS. „Počas májovej púte do Ríma v roku 2025 sme s manželom videli biely dym z komína a vtedy sme si povedali, že sa sem určite vrátime – na Jubilejnú púť gréckokatolíkov. A odvtedy som sa pohrávala s myšlienkou napísať ikonu Svätému Otcovi.“
Na samotnú audienciu sa spolu s manželom – gréckokatolíckym kňazom – prihlásili v rámci oficiálnej registrácie pútnikov. Ikonu, ktorú doma váhala zabaliť, nakoniec zobrali so sebou. „Naše očakávanie bolo jednoduché – chceli sme, aby ju Svätý Otec požehnal. A ak sa podarí, radi by sme mu ju darovali. Keď išiel okolo, môj manžel volal ,For Papa!’ pracovníci z pápežovho sprievodu si ju všimli a vzali,“ spomína ikonopiskyňa. Aj keď Svätému Otcovi ikonu neodovzdali priamo do rúk, videli, že sa za ňou obzrel. „Bol to neskutočný mix emócií – radosť, vďačnosť a úžas, že sa to vôbec podarilo,“ dodala.
Ikona Bohorodičky Hodigitrie vznikala tri mesiace. Autorka ju napísala tradičnou technikou vaječnej tempery na drevenej doske so zdobeným rámom. Pozlátená je 23,45-karátovým zlatom. „Tento ikonografický motív je pre mňa osobne najbližší – vo vzťahu k Matke Božej i k našej ľudskej skúsenosti materstva,“ hovorí.
Pre dar Svätému Otcovi zvolila motív z Krásneho Brodu, jedného z najstarších pútnických miest slovenských gréckokatolíkov. „Ikona z Krásneho Brodu síce nemá pôvodné miesto v drevenom chráme, no nesie dlhý príbeh milosti a zázrakov. Je typickým príkladom našej karpatskej ikonografickej tradície. Páči sa mi jej zdobená svätožiara a rúcho s kvetinovými zlatými vzormi – pre mňa napĺňa krásu, ktorou má ikona priťahovať zrak a viesť k modlitbe.“
Pred púťou bola ikona požehnaná v chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Miňovciach, kde ju požehnal jej manžel.
Písanie ikon je pre Danu nielen umeleckou tvorbou, ale najmä modlitbou a spôsobom života. „Je to môj relax, moja modlitba, pokora i pokoj. Radosť z hotovej ikony je úžasná – údiv, čo s Božou pomocou dokážu moje ruky,“ hovorí. Skúsenosť z Ríma vníma ako veľkú duchovnú milosť: „Bolo to pre mňa povzbudenie do každodenného života – nový dych a nádej. Po návrate domov nasledovali mnohé reakcie, údiv, že sa to vôbec dá – darovať ikonu pápežovi. Ja sama som to nečakala,“ dodáva s úsmevom.
Na záver povzbudzuje všetkých, ktorí cez umenie hľadajú cestu k Bohu: „Nech hľadajú – a nájdu. Umenie môže byť modlitbou, cez ktorú sa srdce dotýka Boha.“