Rím 27. októbra (TK KBS) V Ríme sa dnes skončila Jubilejná púť Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku.
Jej štvordňový program ukončila Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho v cirkevnoslovanskom jazyku v Bazilike Santa Maria Maggiore. Hlavným slúžiteľom a kazateľom bol košický eparchiálny biskup Cyril Vasiľ. Liturgiu slúžil v prítomnosti ďalších gréckokatolíckych biskupov a apoštolského nuncia na Slovensku Nicolu Girasoliho, ktorý v závere pútnikov aj pozdravil.
Na liturgii, ktorú priniesla v priamom prenose TV LUX, sa zúčastnili aj predstavitelia slovenských inštitúcií v Ríme – veľvyslanec Slovenska pri Svätej stolici Juraj Priputen s manželkou, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme Daniel Černý. Medzi koncelebrantmi bol dominikán Miroslav Konštanc Adam sa stal sudcom súdneho tribunálu Rímskej roty.
Arcibiskup Vasiľ: Dedičstvo Otcov je záväzkom zachovať Božie slovo v srdciach nášho národa
V bazilike, kde svätí Cyril a Metod priniesli pápežovi Hadriánovi liturgické knihy v reči našich predkov, arcibisukp Vasiľ pripomenul, že práve tu sa symbolicky začala duchovná história nášho národa. „Na oltár tejto baziliky pápež Hadrián položil knihy, ktoré mu v reči našich predkov priniesli svätí Cyril a Metod. Jazyk našich predkov bol uznaný za schopný niesť v sebe Božie slovo,“ zdôraznil.
Poukázal na výnimočnosť vzniku slovanského písomníctva, ktoré sa od počiatku objavilo vo vyspelej podobe schopnej sprostredkovať biblické, právne i teologické texty.
Pripomenul, že zrod písma bol výsledkom spojenia Božej múdrosti a ľudskej inteligencie. „Byzantský cisár Michal III. poslal bratov Rastislavovi so slovami: Prijmi dar väčší a hodnotnejší ako všetko zlato a striebro. Tento dar – písmo – sa stal nositeľom Božieho slova, ktoré posvätilo našu reč a kultúru,“ povedal.
V homílii sa dotkol aj koreňov európskej kultúry, ktoré vyrastali z kresťanského pohľadu na človeka ako Božie stvorenie obdarené dôstojnosťou a slobodou.
„Európa dospela k formulácii svojich hodnôt práve vďaka kresťanstvu,“ zdôraznil. Podľa arcibiskupa Vasiľa dnešná Európa čelí dvom veľkým pokušeniam – absolútnej regulácii života a relativizácii slobody. „Kým prílišná regulácia potláča osobitosť, sloboda bez hodnôt vedie k chaosu a úpadku,“ dodal.
Na záver Mons. Vasiľ povzbudil veriacich, aby si z jubilejnej púte odniesli Božie slovo ako dar, ktorý posilňuje vieru, dôveru a nádej. „Odnesme si z tohto miesta Božie slovo ako slovo radosti, dôstojnosti, dôvery v Boha i vo vlastné sily. Dedičstvo Otcov, zachovaj nám, Pane,“ zakončil svoju homíliu.
Tisícky veriacich gréckokatolíkov v Ríme
Nuncius Nicola Girasoli: Gréckokatolíci zo Slovenska sú dôležití pre Cirkev aj krajinu
Apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli sa počas jubilejnej púte gréckokatolíkov v Ríme prihovoril pútnikom a vyjadril radosť z ich prítomnosti v centre kresťanstva. „Som veľmi rád, že môžem byť s vami v tomto jubilejnom roku v Ríme, ktorý je centrom kresťanstva. Dnes bije srdce gréckokatolíkov zo Slovenska práve tu,“ povedal nuncius Girasoli.
Poďakoval slovenským biskupom za propagáciu púte, ktorá je pre gréckokatolíkov „silným momentom jednoty s pápežom a s celou Cirkvou, ale aj momentom nádeje.“ Zdôraznil význam gréckokatolíckej komunity pre slovenskú Cirkev i celú univerzálnu Cirkev: „Drahí bratia a sestry, vaša existencia je veľmi dôležitá pre Slovensko a pre celú Cirkev. Potrebujeme vás, potrebujeme vás, potrebujeme vás.“
Na záver povzbudil pútnikov, aby zachovávali tradície a vernosť svojej cirkvi: „Chráňte tradície, ostaňte verní vašim tradíciám. Vráťte sa na Slovensko s väčšou radosťou, nádejou a entuziazmom. Nech žije gréckokatolícka Cirkev, nech žije Slovensko.“ Za slová povzbudenia poďakoval apoštolskému nunciovi prešovský arcibiskup metropolita Jonáš Maxim.
Tisícky gréckokatolíckych veriacich v Ríme
Do Ríma prišlo v uplynulých dňoch vyše 1 500 veriacich spolu s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a bohoslovcami, aby návštevou štyroch pápežských bazilík a prechodom cez sväté brány prosili o milosrdenstvo pre seba celý slovenský národ, o dar jednoty, pokoja a posilnenie vo viere. Púť sa konala v duchu odvahy, vernosti a radosti z jednoty s Rímom. Spevom liturgie sprevádzal Katedrálny zbor svätých Cyrila a Metoda z Košíc, ktorý osobitne vystúpil v Bazilike sv. Praxedy.
Pútnici navštívili najvýznamnejšie rímske baziliky – Lateránsku baziliku, Baziliku sv. Petra, Santa Maria Maggiore, Baziliku sv. Pavla za hradbami a Baziliku sv. Klementa, kde sa nachádza hrob sv. Cyrila. Púť bola výrazom vďaky, prosby i nádeje. Povzbudení a duchovne posilnení sa pútnici teraz vracajú do svojich farností, aby ovocie tejto cesty viery priniesli do všetkých vzťahov doma a všade, kam prídu.
Súhrn správy a fotogalériu je možné nájsť TU
Okrem priameho prenosu archijerejskej svätej liturgie z Baziliky Santa Maria Maggiore súhrnné spravodajstvo z jednotlivých dní Jubilejnej púte Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prinesie Televízia LUX, rovnako najnovšie správy, fotografie či rozhovory sú k dispozícii na webstránkach www.tkkbs.sk a www.grkat.sk, ako aj na sociálnych sieťach eparchií.
Bazilika Santa Maria Maggiore Neďaleko hlavnej rímskej stanice Termini, na vrchu Esquilino sa nachádza posledná zo štyroch veľkých pápežských bazilík v meste. Tento majestátny chrám je nielen dôležitým pútnickým miestom, ale aj historickým a umeleckým pokladom, ktorý každoročne priťahuje tisíce turistov z celého sveta. Podľa tradície sa stavba baziliky spája so zázrakom, ktorý sa udial v roku 352. Legenda hovorí, že pápež Libérius a rímsky patricij Giovanni mali rovnaký sen, v ktorom im Panna Mária naznačila, že na mieste, kde nasledujúce ráno napadne sneh, by mali postaviť chrám. Napriek tomu, že išlo o horúce augustové dni, na vrchu Esquilino skutočne napadol sneh. Bazilika Santa Maria Maggiore je nádherným príkladom kombinácie rôznych umeleckých štýlov. Pôvodná stavba pochádza z 5. storočia, z obdobia pontifikátu pápeža Sixta III. Odvtedy bola viackrát prestavaná a rozšírená, pričom si zachovala svoju majestátnu podobu. Spojená s hrobmi viacerých pápežov. Naposledy v nej pochovali nedávno zosnulého pápeža Františka. Na pamiatku spomínaného zázraku sa každý rok 5. augusta v bazilike koná slávnostná omša, počas ktorej z kupoly padajú biele lupene, čím sa pripomína „zázrak snehu“. Aj preto nesie pomenovanie Snežná či Libériova. Tento pôsobivý obrad vytvára dojem, akoby v chráme naozaj snežilo, a patrí medzi najkrajšie mariánske tradície v Ríme.
