Vatikán 23. októbra (VaticanNews) Prvá národná konferencia o ochrane maloletých, ktorá sa konala v dňoch od 20. do 23. novembra v meste Angeles na Filipínach, sa niesla nielen v duchu odborných prednášok a seminárov, ale bola to aj púť svedomia – zúčtovanie s chybami minulosti a odvážny krok k obnovenej Cirkvi, ktorá kladie dôraz na zodpovednosť a súcit.
V srdci centrálnej provincie Luzon sa mesto Angeles stalo dejiskom historickej udalosti pre Katolícku cirkev na Filipínach. Konferencia s témou „Naše poslanie ochrany: cesta nádeje a súcitu“ bola usporiadaná Úradom biskupskej konferencie pre ochranu maloletých a zraniteľných osôb (PMVP) Filipínskej biskupskej konferencie (CBCP) v spolupráci s Pápežskou komisiou pre ochranu maloletých (PCPM), Katolíckym inštitútom pre ochranu (CSI) a Konferenciou vyšších predstavených na Filipínach (CMSP).
Podujatie zhromaždilo približne 300 účastníkov – medzi nimi miestnych biskupov, kňazov, rehoľníkov, laikov, odborníkov a hostí zo zahraničia, vrátane zástupcov biskupských konferencií Malajzie, Singapuru, Bruneja a Vietnamu. Podľa organizátorov bolo zastúpených 76 % diecéz, 71 % apoštolských vikariátov a polovica prelatúr krajiny, ako aj vojenský ordinariát.
List pápeža Leva XIV. účastníkom konferencie
Pri príležitosti konferencie zaslal pápež Lev XIV. osobitné posolstvo jej účastníkom, ktoré tlmočil apoštolský nuncius na Filipínach, arcibiskup Charles J. Brown. Svätý Otec v liste vyjadruje radosť z iniciatívy a povzbudzuje miestnu Cirkev, aby nepoľavila v úsilí o vytváranie bezpečných a transparentných prostredí pre všetkých veriacich.
„Cirkev je naším duchovným domovom,“ píše pápež, „a preto má byť každá farnosť a každá pastoračná činnosť priestorom, kde vzdávame chválu Bohu a staráme sa o druhých, najmä o deti a zraniteľných.“
Lev XIV. v posolstve pripomína svoju výzvu, že v Cirkvi „nemôže byť žiadna tolerancia voči akejkoľvek forme zneužívania“ a dúfa, že výsledky konferencie „povedú k prijatiu zásadných opatrení, ktoré zabezpečia transparentnosť pri riešení prípadov, podporia kultúru prevencie a ochránia ‚týchto najmenších‘ Pánových“ (porov. Mt 18, 6).
Svätý Otec zdôrazňuje, že týmto úsilím sa Cirkev na Filipínach – i všade vo svete – stáva autentickejším svedkom Krista, Dobrého pastiera, ktorý „vždy miluje a stará sa o svoje stádo“. Účastníkov zveruje pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi, a udeluje im svoje apoštolské požehnanie.
Výzva na obrátenie a zodpovednosť
Konferenciu otvorila svätá omša v Kostole Svätého ruženca, ktorej predsedal arcibiskup Florentino Lavarias. Vo svojom príhovore zdôraznil, že ochrana detí a zraniteľných osôb nemá byť chápaná ako byrokratická povinnosť, ale ako teologické poslanie zakorenené v evanjeliu.
„Ochrana nie je len administratívna,“ povedal arcibiskup. „Je to posvätná povinnosť, ktorá odráža naše povolanie kráčať spolu v synodalite a súcite.“
Inšpiráciou pre túto konferenciu sú opakované výzvy pápeža Františka, aby Cirkev kládla ochranu maloletých a zraniteľných do centra svojej misie. V apoštolskom liste z roku 2019 píše: „Zabezpečenie bezpečia maloletých a zraniteľných je neoddeliteľnou súčasťou poslania Cirkvi.“ Zároveň vyzýva k „neustálemu a hlbokému obráteniu“, ktoré obnovuje dôveryhodnosť cirkevného svedectva.
Globálne aj miestne perspektívy
Biskup Luis Manuel Ali Herrera, sekretár Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, vo svojom vystúpení zdôraznil, že ochrana je spoločnou cestou synodality, solidarity a nádeje. Varoval pred popieraním problémov a vyzval na transparentnosť, pripomínajúc list pápeža Františka Božiemu ľudu z roku 2018, v ktorom pápež uznal závažnosť zneužívania a žiadal spoločnú odpoveď.
„Ochrana nie je administratívna úloha,“ zdôraznil biskup Ali Herrera. „Je to teologický imperatív a evanjeliový mandát.“ Pripomenul, že v centre všetkých opatrení musí stáť obeť – jej bezpečie, dôstojnosť a uzdravenie.
Videoposolstvo zaslal aj arcibiskup Charles Jude Scicluna, pomocný sekretár Dikastéria pre náuku viery. Približil kroky pápeža Františka v oblasti ochrany maloletých – zriadenie Pápežskej komisie pre ochranu maloletých (PCPM) v roku 2014, vydanie apoštolského listu Vos estis lux mundi v roku 2019 či revíziu VI. knihy Kódexu kánonického práva v roku 2021.
Mons. Scicluna zdôraznil potrebu chrániť oznamovateľov pred odvetou a zároveň zachovať dôstojnosť obvinených, vrátane ich práva na spravodlivé konanie a duchovné sprevádzanie. Citoval aj výzvu pápeža Leva XIV. adresovanú biskupom, aby „konali rozhodne v prípadoch zneužívania a rešpektovali platné zákony“.
Mons. Brendan Daly, súdny vikár Katolíckej cirkvi na Novom Zélande, hovoril o začlenení zásad ochrany do kánonického práva a do samotnej kultúry Cirkvi. „Transparentnosť nie je voliteľná,“ zdôraznil Mons. Daly. „Je nevyhnutná na znovuzískanie dôvery a dôveryhodnosti.“
Budovanie kultúry bezpečia
Počas konferencie boli predstavené viaceré iniciatívy smerujúce k vytváraniu bezpečného prostredia v Cirkvi. Katolícky inštitút pre ochranu ponúka vzdelávacie a poradenské programy, výskum i duchovné sprevádzanie, pričom stavia na osobnom obrátení a bratskej zodpovednosti.
Konferencia vyšších predstavených na Filipínach vypracovala procesy prevencie, vyšetrovania a nápravy. Do praxe ich uvádzajú aj miestne iniciatívy, ako tím pre ochranu v Cebu, sestry salvatoriánky a viaceré diecézy, ktoré urobili z ochrany prioritu svojej pastorácie.
Cieľom je, aby sa ochrana stala prirodzenou súčasťou formácie kňazov, rehoľníkov a laikov – aby každý v Cirkvi chránil dôstojnosť človeka a zabezpečil, že deti i zraniteľní budú vnímať Cirkev ako bezpečné miesto.
Praktické aspekty a nové prístupy
Počas štyroch dní sa účastníci zúčastnili odborných seminárov vedených domácimi i zahraničnými expertmi. Diskusie sa týkali napríklad kánonického práva a ochrany, digitálnej bezpečnosti, sprevádzania obetí, chápania páchateľov či ochrany v civilnom práve.
Zdôrazňovala sa potreba jasných, pravidelne aktualizovaných smerníc v súlade s kánonickým i štátnym právom. Dôraz sa kládol aj na povinné hlásenie, spoluprácu s civilnými autoritami a transparentné vyšetrovanie.
Kultúra počúvania a uzdravenia
Záverečné posolstvo konferencie pripomína, že základom každej ochrany je „kultúra počúvania“. Obeť – či už priamu alebo nepriamu – je potrebné prijať s úctou, s citlivosťou a ochotou sprevádzať ju v procese uzdravenia. Takýto postoj vyjadruje pravé poslanie Cirkvi – byť útočiskom uzdravenia, spravodlivosti a milosrdenstva.
Na záver organizátori zdôrazňujú, že reforma v oblasti ochrany si vyžaduje spoluprácu naprieč hranicami, cirkevnými i kultúrnymi. Konferencia sa uzatvára obnoveným záväzkom budovať Cirkev, ktorá chráni najzraniteľnejších, počúva obete a koná s odvahou a súcitom.
Martin Jarábek – Vatican News