Vatikán 23. októbra (TK KBS) Vatikánska iniciatíva, ktorá má po prvýkrát jasne vymedziť a zakotviť pojem „duchovné zneužívanie“ v kánonickom práve, urobila významný krok vpred. Pápež Lev XIV. potvrdil, že arcibiskup Filippo Iannone zostane aj naďalej predsedom osobitnej pracovnej skupiny, hoci bol nedávno menovaný za prefekta Dikastéria pre biskupov.
Pracovnú skupinu, ktorú spoločne riadi Dikastérium pre náuku viery a Dikastérium pre legislatívne texty, založil pápež František v novembri 2024. Jej cieľom je vyplniť jednu z najpálčivejších medzier v cirkevnom práve: určiť, ako má byť duchovné zneužívanie – spojené s manipuláciou, nátlakom alebo nátlakom kánonický delikt.
Arcibiskup Iannone, karmelitán a skúsený cirkevný právnik, bol pôvodne menovaný za prefekta Dikastéria pre legislatívne texty.
Po jeho presune do čela Dikastéria pre biskupov sa objavili obavy, že sa naruší práca skupiny. Tieto obavy rozptýlil kardinál Victor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, ktorý v komuniké zo 14. októbra požiadal o potvrdenie Iannoneho vo funkcii „pre zachovanie kontinuity a dynamiky“. Pápež Lev XIV. žiadosti vyhovel.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď päť sudcov Vatikánskeho tribunálu začalo prejednávať prípad jezuitu Marka Rupnika, obvineného z psychického i sexuálneho zneužívania viacerých žien. Tento škandál odhalil, aké ničivé môžu byť formy duchovnej manipulácie, ktoré však doteraz kánonické právo nepozná ako samostatne definovaný delikt.
Práve túto medzeru má nová pracovná skupina odstrániť: jasne vymedziť, čo duchovné zneužívanie je, aké má mať kánonické tresty a v akých vzťahoch autority môže vznikať.
Odborníci na cirkevné právo i teológiu dlhodobo upozorňujú, že cirkev musí chrániť nielen pred fyzickým či sexuálnym násilím, ale aj pred zneužitím svedomia a viery, ktoré sa môže objaviť vo vzťahoch duchovného sprevádzania či poslušnosti.
Pokiaľ skupina dokončí svoju prácu včas, práve proces s Markom Rupnikom by sa mohol stať prvým prípadom, kde bude novo definovaný zločin duchovného zneužívania použitý. To by znamenalo zásadný posun v cirkevnom práve aj v kultúre zaobchádzania s autoritou.
Ako poznamenal jeden z rímskych cirkevých právnikov: „Výzvou nie je len potrestať previnenie, ale chrániť to, čo je posvätné vo vzťahu veriaceho a jeho pastiera. Definovať duchovné zneužívanie znamená chrániť dôveru ako takú.“
Zdroje: Zenit/Cirkev.cz