Bratislava 15. októbra (TK KBS) Pripomíname si svätú Teréziu z Avily – mystičku, reformátorku a učiteľku Cirkvi.
Svätá Terézia od Ježiša, známa aj ako Terézia z Avily, sa narodila 28. marca 1515 v španielskej Avile. Pochádzala zo zbožnej šľachtickej rodiny a už od detstva ju priťahoval život svätých.
Spolu s bratom Rodrigom túžila zomrieť ako mučeníčka za vieru. Po smrti matky prešla obdobím márnivosti, no otec ju poslal do kláštora augustiniánok, kde v tichu spoznala Božie volanie. Napriek nesúhlasu otca v roku 1535 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Avile a o rok prijala rehoľné rúcho.
Cesta utrpenia a vnútorného obrátenia
Teréziu postihli ťažké choroby, pri ktorých sa takmer ocitla na prahu smrti. Po uzdravení prešla aj hlbokou duchovnou krízou, no rozhodla sa zasvätiť život výlučne Bohu.
V roku 1555 prežila mystické obrátenie a neskôr aj známy zážitok „transverberácie“ – prebodnutia srdca anjelom, ktorý symbolizoval úplné zjednotenie s Bohom. Odvtedy sa usilovala o obnovu karmelitánskej rehole, ktorá ochabla v prísnosti a modlitbe.
Reforma karmelitánov a duchovné dielo
S podporou pápeža Gregora XIII. založila nový prísny rád bosých karmelitánok, kde kládla dôraz na chudobu, modlitbu a spoločenstvo. Spolupracovala so sv. Jánom z Kríža, s ktorým reformovala aj mužské kláštory. Napísala viacero významných diel duchovnej literatúry – Životopis, Cesta k dokonalosti, Vnútorný hrad či Vzdychy duše k Bohu.
Jej spisy patria medzi poklady kresťanskej mystiky a svetovej literatúry.
Terézia zomrela 4. októbra 1582 v Albe, v kláštore, ktorý sama založila. Po jej smrti sa pri hrobe udialo množstvo zázrakov. Pápež Gregor XV. ju roku 1622 vyhlásil za svätú a Pavol VI. v roku 1970 za učiteľku Cirkvi. Je patrónkou spisovateľov, šachistov a orodovníčkou pri bolestiach hlavy, srdca i duchovných ťažkostiach.
Jej sviatok si Cirkev pripomína 15. októbra.
Zdroje: Životopisy svätých/Archív TK KBS, redakčne upravené