Vatikán 12. októbra (VaticanNews) Autentická mariánska spiritualita sprítomňuje v Cirkvi Božiu nehu a materinskú lásku. Mária nás učí nasledovať Ježiša, ktorý prichádza ku každému, najmä k chudobným, raneným a hriešnikom. „Pamätaj na Ježiša Krista,“ pripomenul pápež Lev XIV. počas homílie na záver Jubilea mariánskej spirituality, „lebo práve z tohto ohňa viery vyrastá každá kresťanská spiritualita a udržiava svet hladný po spravodlivosti a pokoji.“
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA Mariánske jubileum, 12. 10. 2025
Drahé sestry a bratia,
Apoštol Pavol sa dnes obracia na každého z nás tak, ako sa obrátil na Timoteja: „Pamätaj na Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych, z rodu Dávidovho“ (2 Tim 2, 8). Máriina spiritualita, ktorá živí našu vieru, má v strede Ježiša. Tak ako nedeľa, ktorá otvára každý nový týždeň v horizonte jeho zmŕtvychvstania. „Pamätaj na Ježiša Krista“ – na tom jedinom záleží, to robí rozdiel medzi ľudskými spiritualitami a Božou cestou. Pavol, „spútaný ako zločinec“ (v. 9), nám odporúča nestratiť stred, nevyprázdniť meno Ježiš z jeho dejín, z jeho kríža. To, čo my považujeme za prehnané a čo ukrižujeme, Boh vzkriesi, lebo „nemôže zaprieť sám seba“ (v. 13). Ježiš je Božia vernosť – vernosť Boha voči sebe samému. Preto má byť nedeľa dňom, ktorý nás robí kresťanmi: má napĺňať naše myslenie a cítenie žeravou spomienkou na Ježiša a premieňať náš spoločný život, naše prebývanie na zemi. Každá kresťanská spiritualita vyrastá z tohto ohňa a prispieva k tomu, aby horel ešte živšie.
Čítanie z Druhej knihy kráľov (2 Kr 5, 14 – 17) nám pripomenulo uzdravenie Sýrčana Naámana. Sám Ježiš komentoval túto pasáž v synagóge v Nazarete (porov. Lk 4, 27) a reakcia jeho poslucháčov bola zarážajúca. Povedať, že Boh zachránil cudzieho malomocného namiesto niekoho z Izraela, vyvolalo všeobecné rozhorčenie: „Všetci v synagóge zúrili. Vstali, vyhnali ho z mesta a zaviedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, aby ho zhodili dolu“ (Lk 4, 28 – 29). Evanjelista sa nezmieňuje, či tam bola aj Mária, no mohla prežívať to, čo jej kedysi predpovedal starý Simeon, keď priniesla do chrámu novonarodeného Ježiša: „Hľa, tento je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2, 34 – 35).
Áno, drahí, „Božie slovo je živé, účinné a ostrejšie než každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha, kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a myšlienky srdca“ (Hebr 4, 12). Aj pápež František videl v príbehu o Naámanovi, sýrskemu veliteľovi, prenikavé a aktuálne slovo pre život Cirkvi. Keď sa prihováral Rímskej kúrii, povedal: „Tento muž bol nútený žiť s hroznou drámou: bol malomocný. Jeho brnenie, to, ktoré mu prinášalo slávu, v skutočnosti zakrývalo krehkú, zranenú a chorú ľudskosť. Toto protirečenie často nachádzame aj vo svojich životoch: niekedy sú veľké dary len brnením, ktorým zakrývame veľké slabosti. […] Ak by bol Naáman ďalej len zbieral medaily, ktoré by si pripínal na brnenie, nakoniec by ho malomocenstvo pohltilo: navonok živý, no uzavretý a izolovaný vo svojej chorobe.“
Od tohto nebezpečenstva nás oslobodzuje Ježiš – ten, ktorý nenosí brnenie, ale sa rodí a zomiera nahý; ten, ktorý dáva svoj dar bez toho, aby nútil uzdravených malomocných, aby ho uznali: len jeden Samaritán v evanjeliu si uvedomuje, že bol zachránený (porov. Lk 17, 11 – 19). Možno čím menej titulov si človek nárokuje, tým jasnejšie chápe, že láska je nezištná. Boh je čistý dar, číra milosť – no koľko hlasov a presvedčení nás môže aj dnes oddeľovať od tejto holej a prenikavej pravdy!
Bratia a sestry, mariánska spiritualita je v službe evanjelia, keď odhaľuje jeho jednoduchosť. Láska k Márii z Nazareta nás robí spolu s ňou učeníkmi Ježiša, učí nás vracať sa k nemu, premýšľať a spájať udalosti života, v ktorých nás Zmŕtvychvstalý stále navštevuje a volá. Mariánska spiritualita nás vovádza do dejín, nad ktorými sa otvorilo nebo, pomáha nám vidieť pyšných rozptýlených v myšlienkach ich sŕdc, mocných zosadených z trónov, bohatých poslaných preč naprázdno. Zaväzuje nás napĺňať dobrami hladných, povyšovať ponížených, pamätať na Božie milosrdenstvo a dôverovať v silu jeho ramena (porov. Lk 1, 51 – 54). Jeho kráľovstvo totiž prichádza tak, že nás zapája – tak ako Máriu požiadal o jej „áno“, vyslovené raz, no obnovované deň čo deň.
Malomocní, ktorí sa podľa evanjelia nevracajú poďakovať, nám pripomínajú, že Božia milosť nás môže zasiahnuť, a predsa nenájde odozvu; môže nás uzdraviť, ale nezapojí nás. Dajme si pozor, aby sme nevystupovali do chrámu bez toho, že by sme sa vydali na cestu za Ježišom. Existujú formy kultu, ktoré nás nespájajú s inými a uspávajú naše srdce. Potom neprežívame skutočné stretnutia s tými, ktorých nám Boh stavia do cesty. Nezúčastňujeme sa – ako Mária – na premene sveta a na radosti Magnifikatu. Chráňme sa každého zneužitia viery, ktoré by mohlo premeniť inakosť, ktorou je často chudoba, na nepriateľstvo, na „malomocenstvo“, ktorému sa treba vyhnúť.
Máriina cesta vedie za Ježišom a Ježišova cesta vedie ku každému človeku, zvlášť k chudobným, raneným a hriešnikom. Preto pravá mariánska spiritualita sprítomňuje v Cirkvi Božiu nehu, jeho materinskosť. „Lebo – ako čítame v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium – vždy, keď sa zahľadíme na Máriu, znova začíname veriť v revolučnú silu nehy a lásky. V nej vidíme, že pokora a nežnosť nie sú čnosťami slabých, ale silných, ktorí nemusia ponižovať iných, aby sa cítili dôležití. Hľadiac na ňu objavujeme, že tá, ktorá velebila Boha, lebo ‚mocných zosadil z trónov‘ a ‚bohatých poslal preč naprázdno‘ (Lk 1, 52 – 53), je tá istá, ktorá dáva našej túžbe po spravodlivosti teplo domova“ (č. 288).
Drahí, v tomto svete smädnom po spravodlivosti a pokoji udržiavajme živú kresťanskú spiritualitu, ľudovú zbožnosť viazanú na udalosti a miesta, ktoré, požehnané Bohom, navždy zmenili tvár zeme. Urobme z nej motor obnovy a premeny, ako to žiada jubileum – čas obrátenia a navrátenia, premýšľania a oslobodenia. Nech sa za nás prihovára Presvätá Mária, naša nádej, a nech nás znova i navždy vedie k Ježišovi, ukrižovanému Pánovi. V ňom je spása pre všetkých.
Preklad Martin Jarábek