Vatikán 10. októbra (TK KBS) Frédéric-Marie le Méhauté, OFM, hovorí pre Vatican News o novej apoštolskej exhortácii pápeža Leva XIV. „Dilexi te“ o láske k chudobným.
Pápež Lev XIV. vydal svoju prvú apoštolskú exhortáciu Dilexi te („Miloval som ťa“) o láske k chudobným. Text, ktorý začal písať pápež František a teraz ho dokončil pápež Lev, bol prezentovaný vo štvrtok na tlačovej konferencii v Tlačovom stredisku Svätej stolice.
Medzi prednášajúcimi bol františkánsky otec Frédéric-Marie le Méhauté, profesor teológie v Paríži a provinčný vikár provincie Francúzsko a Belgicko pre Rád menších bratov. Hovoril pre Vatican News o apoštolskej exhortácii.
Mohli by ste nám povedať niečo o tejto novej exhortácii? Aké sú niektoré z jej hlavných tém?
Hlavnou témou je, ako vysvetľuje podtitul, láska k chudobným. Ale nielen láska k nim – ako ich milujeme, ako s nimi pracujeme, ako s nimi čítame evanjelium, ako budujeme spoločnosť nielen pre nich, ale s nimi. Ako objasňujeme, že chudobní ľudia sú stredobodom Cirkvi?
Toto sú témy, ktoré boli pápežovi Františkovi veľmi blízke, a ako vieme, nová exhortácia bola výsledkom spoločného úsilia, ktoré napísali on a pápež Lev. Čo v tomto dokumente pokračuje v magistériu pápeža Františka a čo je nové?
Povedal by som, že je veľmi ťažké, takmer nemožné, povedať, či veta v exhortácii pochádza od pápeža Františka alebo od pápeža Leva. Jednou z veľkých vecí na tomto texte je, že je veľmi konzistentný – medzi oboma pápežmi existuje veľká kontinuita.
Nemôžeme povedať, že toto je konečný text Františkovho pontifikátu. Je to spoločný text a podľa môjho názoru je to aj akýsi program pre Levov pontifikát.
Aké sú niektoré z hlavných bodov dokumentu?
Myslím si, že teologická analýza nášho záväzku voči chudobným je veľmi dôležitá. Niekedy si myslíme: Dobre, chodím do kostola, mám rád Ježiša, chodím na omšu a aby som bol dobrým človekom, musím pomáhať chudobným. Inými slovami, záväzku voči chudobným vnímame ako dôsledok našej viery.
Pápež Lev nás tu učí, že náš záväzok voči chudobným, život s chudobnými, život ako chudobní, je miestom, kde prijímame Zjavenie, kde prijímame evanjelium.
Neexistuje iné miesto, kde by sme to mohli robiť, než prostredníctvom nášho stretnutia s chudobnými. Pre mňa je to veľmi dôležité. Nestarám sa o chudobných, pretože som kresťan. Najprv sa starám o chudobných a až potom prijímam Zjavenie. Až potom spoznám, kto je pravý Boh.
Vy sám, ako františkán, ste zložili sľub chudoby. Ako sa táto zasľúbená alebo zvolená chudoba líši od chudoby, ktorú mnohí ľudia trpia proti svojej vôli každý deň?
Keď som bol mladým mníchom, mal som veľmi dôležitú skúsenosť. Išiel som pracovať so skupinou bezdomovcov a predstavil som sa ako rehoľník.
Neskôr prišiel ku mne muž a spýtal sa ma, čo to znamená. Vysvetlil som mu, že je to niekto, kto zložil sľuby čistoty, poslušnosti a chudoby. Chytil ma za zátylok a povedal: „Nehovor mi o chudobe, nič o nej nevieš.“
Pre mňa to bol veľmi silný zážitok, ktorý je stále veľmi prítomný v mojom živote a v mojej teologickej práci. Pracujem s chudobnými ľuďmi, ale neviem, aký je ich život. Nepoznám realitu spania pod mostom alebo prázdneho žalúdka. Naozaj nie. Preto ich potrebujem počúvať, aby mi mohli vysvetliť svoj život, ako čítajú evanjelium.
Pre mňa je „vyvolená“ chudoba niečo iné. Je to spôsob, ako pristupovať k ľuďom bez moci, s prázdnymi rukami.
Spomenuli ste, že v istom zmysle sú kresťania povolaní žiť ako chudobní. Čo to znamená a ako to máme robiť?
Úprimne povedané, neviem presne, čo to znamená. Pre mňa je to akýsi smer, akýsi nepokoj vo vašom živote. Znamená to neuzatvárať sa a nesústrediť sa len na vlastné vzťahy, peniaze a podobne.
Niekto odporučil mať v byte vždy rozbité sklo, len aby ste si pripomenuli, že vonku niekto spí a býva. Ak budeme žiť s týmto nedostatkom pokoja, budeme môcť využiť príležitosti na stretnutie s ľuďmi, prechádzku s nimi a nechať sa nimi viesť.
Mohli by sme ísť k chudobným, aby sme ich niečo naučili. A možno oni môžu niečo naučiť nás – pomôcť nám pochopiť evanjelium. Ale musíme k nim ísť aj s uvedomením si, že nevieme všetko.
Musíme sa ich opýtať, čo vedia, čo my nie. Požiadať ich, aby vysvetlili, ako vnímajú život a ako vnímajú evanjelium.
Posledná otázka: Čo by ste chceli, aby si ľudia odniesli z tejto exhortácie?
Nebojte sa chudobných. Oni vám môžu dať pravé evanjelium.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené