Vatikán 8. októbra (VaticanNews) V pondelok 6. októbra pápež Lev XIV. predsedal v pútnickom dome Domus Australia v Ríme sláveniu prvých vešpier sviatku Panny Márie Ružencovej z Pompejí, patrónky tamojšieho kostola. Prinášame homíliu Svätého Otca.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Drahí bratia a sestry,
som rád, že môžem byť s vami pri slávení prvých vešpier, keď slávite sviatok svojej patrónky, Panny Márie Ružencovej z Pompejí. Táto úcta k našej Blahoslavenej Matke má v mojom srdci osobitné miesto, a preto som rád, že môžem zdieľať túto príležitosť s austrálskou komunitou, ktorá sa zúčastňuje na slávnostnom požehnaní obnoveného obrazu Panny Márie z Pompejí. Dúfam, že tento obraz, ktorý pred mnohými desaťročiami daroval do tejto kaplnky budúci svätý Bartolo Longo, bude povzbudením k ešte väčšej úcte k nej medzi obyvateľmi Domus Australia, tými, ktorí sem prichádzajú ako pútnici, ako aj medzi členmi miestnej komunity.
Vďaka Božej prozreteľnosti sme sa zišli v tomto jubilejnom roku, ktorý je zameraný na teologickú cnosť nádeje. Mária osobitným spôsobom stelesňovala túto cnosť, keď dôverovala Bohu, že splní svoje prisľúbenia. Táto nádej jej zase dala silu a odvahu ochotne obetovať svoj život pre evanjelium a úplne sa odovzdať Božej vôli. Často sa hovorí, že vtelenie sa najskôr udialo v Máriinom srdci, až potom v jej lone. To zdôrazňuje jej každodennú vernosť Bohu.
Prirodzene, Mária nevedela presne, ako a kedy Boh zachráni svoj ľud, ale žila v odovzdaní sa Božej vôli a verila, že Boh zachráni svoj ľud podľa svojho plánu. Boh nikdy nemešká, to my sme tí, ktorí sa musia naučiť dôverovať, aj keď to vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť. Božie načasovanie je vždy dokonalé. Ako sme počuli v úryvku z Písma od svätého Pavla: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna aby vykúpil tých, čo sú pod Zákonom.“
Boh vždy prichádza, aby nás zachránil a oslobodil. Izraeliti sa narodili pod zákonom, ale aj s krehkosťou, slabosťou a žiadostivosťou našej padlej ľudskosti. Boží plán sa teraz naplnil v poslaní Pána Ježiša. Navyše, on neprišiel len preto, aby nás vykúpil z otroctva hriechu, ale aby oslobodil naše srdcia, aby sme mu mohli povedať „áno“ tak, ako to urobila naša Blahoslavená Matka.
Prostredníctvom daru krstu sme sa narodili pod zákonom milosti ako Božie deti. Slovami chválospevu z Listu Efezanom, Boh, náš Otec, „si nás vyvolil v Kristovi ešte pred stvorením sveta... on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi.“ Zámerom jeho vôle je priviesť nás k večnému životu. V tejto súvislosti svätý Augustín napísal,: „Boh nás stvoril bez nás, ale nezachráni nás bez nás.“ Sme teda povolaní spolupracovať s ním tým, že budeme žiť život milosti ako jeho synovia a dcéry a podieľať sa tak na pláne spásy. Platí to aj napriek tomu, že nevieme, čo nám prinesie budúcnosť. Napriek tomu môžeme podľa vzoru Márie dôverovať Bohu a byť vďační za jeho dielo spásy.
Drahí priatelia, o chvíľu budeme spievať Magnificat. Pri tom sa zamýšľajme nad tým, ako sa Mária, pravá dcéra Siona, radovala z Boha, svojho Spasiteľa, pretože videla milosti, ktoré jej udelil, a ako Boh vždy zostal verný Abrahámovi a jeho potomkom.
Keď budete uctievať Pannu Máriu Pompejskú v Domus Australia, modlím sa, aby vás Duch Svätý posilnil vo vašej službe Pánovi a jeho Cirkvi, a aby ste priniesli veľa ovocia. Ovocia, ktoré pretrvá.
Preklad Klára Tomášiková