Bratislava 19. septembra (TK KBS) Katolícka univerzita v Ružomberku si tento rok pripomína 25 rokov svojej existencie.
Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s jej rektorom prof. Jaroslavom Demkom, ktorý priblížil najdôležitejšie míľniky rozvoja univerzity, úlohu katolíckeho školstva v dnešnej spoločnosti, význam spirituality v akademickom prostredí i víziu do ďalších rokov. Pre Tlačovú kanceláriu KBS hovorí o úspechoch, výzvach aj o tom, čím je Katolícka univerzita (KU) jedinečná.
Univerzita za 25 rokov prešla cestu od regionálnej vysokej školy až po uznávanú inštitúciu s medzinárodnými partnermi. Ktoré momenty by ste označili za najvýznamnejšie míľniky tohto rozvoja a čo považujete za najväčší úspech KU?
Podľa mňa sme nikdy ani regionálnou školou neboli, ale určite badať obrovský vývoj za 25 rokov. Univerzita začínala vo veľmi skromných podmienkach, dnes po štvrťstoročí máme vybudovanú infraštruktúru, tisícky skvelých študentov, desaťtisíce úspešných absolventov a veľké rozvojové plány.
Z duchovného hľadiska považujem za najvýznamnejší míľnik jasné ukotvenie Katolíckej univerzity v srdci Cirkvi a súčasne jej otvorenosť navonok. Z materiálneho pohľadu je skvelé, že sa v roku 2013 podarilo vybudovať novú, reprezentantívnu budovu univerzitnej knižnice.
Za najväčší úspech považujem skvelú spätnú väzbu od študentov, ktorí sú s nami nadmieru spokojní. Uvádzajú to sami v celoslovenskom prieskume. Raz nám jedna absolventka napísala, že štúdium na KU nebola prechádzka ružovou záhradou – a to je najlepšia vizitka pre každú vysokú školu, ktorá chce byť zdravo náročná.
V dnešnej spoločnosti sa často diskutuje o úlohe katolíckeho školstva. Ako podľa vás Katolícka univerzita prispieva k formácii študentov nielen po odbornej, ale aj hodnotovej stránke, a v čom je jej poslanie iné než na sekulárnych univerzitách?
Určite odkazujete na naše poslanie formovať nielen mysle, ale aj srdcia. Sekulárne univerzity z môjho pohľadu riešia viac technickú stránku vzdelania a akoby nepočítajú s hodnotami či s charakterom. Naši pedagógovia sa snažia mladých formovať svojím príkladom tak, aby rozvíjali ľudskosť, slušnosť, pokoru. Sme katolícka univerzita, ktorá ponúka aj duchovný program, ale ten je dobrovoľný – kto má záujem, môže sa pridať. apríklad skvelé aktivity ponúka všetkým študentom (teda nielen veriacim) Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka. Charakter však formuje okrem samotného vzdelania aj šport, pobyt v prírode, živá akademická komunita, dobrí kamaráti – a to KU ponúka taktiež.
Foto: Viktor Mydlo
Slávnostná svätá omša Veni Sancte s kardinálom Dominikom Dukom je symbolom spojenia viery a vzdelania. Ako vnímate prepojenie duchovného života s akademickým prostredím a aké miesto má spiritualita v každodennom fungovaní univerzity?
Spiritualita je podľa mňa neodmysliteľne spojená s univerzitami, veď na klasických zahraničných univerzitách nikdy okrem knižnice nechýbala kaplnka. Nechýba ani u nás, dokonca nemáme len jednu. Kto chce, či už je to zamestnanec, alebo študent, môže sa aktívne zúčastňovať duchovného života a prehlbovať svoju vieru. Robí tak v ovzduší, ktoré je tomu prajné a naklonené, čo zvlášť v dnešnej dobe považujem za obrovské plus.
Všímam si však, že sa u nás cítia dobre aj veriaci iného presvedčenia či hľadajúci. Myslím si, že je to práve atmosférou na univerzite, veď kresťanov by nemalo byť poznať len podľa vonkajších znakov, ale najmä podľa osobného svedectva. To je ale súčasne aj tá najťažšia úloha – aby naša viera nebola len o slovách, ale najmä o skutkoch. Viera a veda podľa mňa patria k sebe a navzájom sa podporujú, ako je to napokon skvelo vysvetlené aj v encyklike Fides et ratio. Univerzita sa môže pochváliť viacerými medzinárodnými spoluprácami. Ktoré partnerstvá sú podľa vás najinšpiratívnejšie a akým smerom by sa mala KU rozvíjať v ďalšom desaťročí, aby obstála v európskom akademickom priestore?
Doma i v zahraničí sa rozvíja cesta tzv. konzorcií, ktoré majú pomôcť lepšej spolupráci nielen vo vede či výskume, ale napríklad aj v poskytovaní služieb študentom. Doma sme členom konzorcia slovenských univerzít U10+, vonku sa zapájame do činnosti mnohých federácií a asociácií. Na regionálnej úrovni by sme mali prehlbovať spoluprácu najmä s osvedčenými partnermi z blízkeho zahraničia: z Česka, Poľska, komunikujeme s Chorvátmi alebo univerzitami z pobaltských štátov. Perspektívne treba spolupracovať najmä s ďalšími prestížnymi katolíckymi univerzitami v zahraničí, veď taká Notre Dame University patrí medzi najlepšie na svete. Na KU beží mnoho projektov, jedným z nich je práve prebiehajúci audit internacionalizácie, ktorý nás ešte viacej otvorí svetu, na čo sa veľmi teším.
Pri 25. výročí je vhodný čas pozrieť sa aj do budúcnosti. Akú Katolícku univerzitu by ste chceli predstaviť svetu pri jej 50. výročí? Aké vízie, výzvy a priority si želáte napĺňať v nasledujúcich rokoch?
Osobne takto ďaleko nedovidím, kedže v dnešnom rýchlo sa meniacom svete je ťažké odhadnúť, čo prinesie ďalších 25 rokov. Ak by som sa mal ale zasnívať, určite si prajem, aby KU pri 50. výročí bola stabilná a rešpektovaná univerzita. Mohla by mať minimálne o jednu fakultu viac, napríklad lekársku, čo by svedčilo o jej neustálom rozvoji. Určite by ale ani v roku 2050 nemala zabudnúť na svoje korene, na to, čím je a v čom je iná a jedinečná. Aj v najbližšom Jubilejnom roku 2050 by mala mať pred sebou úžasnú víziu, ktorú jej do vienka dali jej zakladatelia-biskupi, a to pomáhať budovať civilizáciu lásky.