Vatikán 18. septembra (VaticanNews) Vydaná kniha Lev XIV.: občan sveta, misionár 21. storočia obsahuje úplný text rozhovoru, ktorý Svätý Otec poskytol novinárke portálu Crux Elise Ann Allenovej. Medzi preberanými témami sú: Dráma v Gaze, politika voči Číne, úloha žien, prijatie ľudí z komunity Lgbt+, zneužívania, finančná situácia Svätej stolice, umelá inteligencia a falošné správy.
Ako pápež – v úlohe, v ktorej sa usiluje „budovať mosty“ a „ďalej neživiť polarizácie“ prítomné vo svete i v Cirkvi – odsudzuje „strašnú“ situáciu v Gaze, pred ktorou „nemôžeme zostať necitliví“, a tvrdí, že Svätá stolica „momentálne nepovažuje“ za možné „vydať akékoľvek vyhlásenie“ o definícii genocídy. Uisťuje tiež, že sa nechce miešať do politiky svojej rodnej krajiny, USA, no že sa „nebojí“ otvárať otázky aj v rozhovoroch s prezidentom Trumpom o naliehavých témach. Pokiaľ ide o Čínu, potvrdzuje, že bude pokračovať v politike Svätej stolice i svojich predchodcov, a v línii pápeža Františka chce pokračovať v menovaní žien na vedúce pozície, hoci zároveň zdôrazňuje, že nemá v úmysle meniť učenie Cirkvi o vysviacke žien. To isté platí aj pre ľudí z komunity Lgbtq+: prijatie „todos, todos, todos“ – „všetci, všetci, všetci“ – no „učenie Cirkvi zostane také, aké je“. Zneužívania označuje za skutočnú krízu; žiada maximálnu blízkosť obetiam, ale pripomína, že sa niekedy vyskytli aj falošné obvinenia. Pokiaľ ide o ďalšiu „krízu“ – finančnú – vyzýva, aby sme neboli „uplakaní“, ale skôr ďalej pripravovali plány: „Ale kvôli tomu nestrácam spánok.“ Otázky a odpovede na aktuálne a naliehavé témy pre Cirkev i svet sa nachádzajú v prvom rozhovore pápeža Leva XIV. s Elise Ann Allenovou, novinárkou Cruxu. Už 14. septembra, v deň narodenín Roberta Francisa Prevosta, boli zverejnené niektoré úryvky z tohto rozhovoru, ktorý vychádza dnes, 18. septembra, v španielčine vo vydavateľstve Penguin Perú ako súčasť biografickej knihy Lev XIV.: Občan sveta, misionár 21. storočia. Dráma v Gaze Jednou z prvých otázok bola situácia v Gaze. „Aj keď Spojené štáty vyvíjajú určitý tlak na Izrael a napriek niektorým vyhláseniam prezidenta Trumpa, stále neprišla jasná odpoveď na zmiernenie utrpenia obyvateľstva,“ zdôrazňuje pápež Lev XIV. „To je veľmi znepokojujúce,“ vzhľadom na podmienky, v ktorých žije veľa ľudí, najmä detí, ktoré trpia „doslova hladom“. V budúcnosti „budú potrebovať veľa lekárskej starostlivosti, ako aj humanitárnej pomoci“. Pápež dúfa, že sa nestaneme „necítlivými“ voči tomu, čo sa deje v Pásme Gazy: „Je strašné vidieť tie obrazy v televízii… nedá sa zniesť toľko bolesti.“ Slovo „genocída“ K používaniu slova genocída, ktoré sa „čoraz častejšie“ vzťahuje na drámu v Gaze, pápež podotýka, že „Svätá stolica oficiálne nepovažuje za možné v tejto chvíli vydať akékoľvek vyhlásenie“. „Existuje veľmi presná technická definícia toho, čo možno považovať za genocídu. Ale stále viac ľudí túto otázku nastoľuje, vrátane dvoch izraelských skupín pre ľudské práva, ktoré vydali toto vyhlásenie.“ Vzťahy s Čínou Na geopolitickom poli Lev XIV. upriamuje pohľad na ďalšieho globálneho hráča – Čínu. Uisťuje, že bude pokračovať „v politike, ktorú Svätá stolica sleduje už niekoľko rokov“, bez toho, aby si nárokoval „byť múdrejší či skúsenejší“ než jeho predchodcovia. Už dlhšie je „v neustálom dialógu s rôznymi čínskymi predstaviteľmi“ a snaží sa „získať jasnejšie pochopenie toho, ako môže Cirkev pokračovať vo svojom poslaní, s rešpektom k tamojšej kultúre i politickým problémom“, ako aj k „významnej skupine katolíkov, ktorí dlhé roky žili v istom druhu útlaku či ťažkostí pri slobodnom vyznávaní viery bez politického vyhraňovania sa“. „Je to veľmi zložitá situácia,“ priznáva rímsky biskup. Politika USA Prvý pápež pochádzajúci zo Spojených štátov si vo všeobecnosti nemyslí, že by jeho pôvod mohol zásadne meniť globálne dynamiky. Dúfa však, že to prinesie rozdiel vo vzťahoch s americkým episkopátom, kde počas predchádzajúceho pontifikátu vznikali napätia: „To, že som Američan, znamená okrem iného, že ľudia nemôžu hovoriť, ako to robili o Františkovi: ‚On nerozumie Spojeným štátom, jednoducho nevidí, čo sa deje.‘“ Lev to vysvetľuje jasne: „Nemám nijaký úmysel zasahovať do straníckej politiky.“ A o vzťahu s prezidentom Trumpom hovorí, že „by bolo omnoho vhodnejšie, keby sa v tejto veci angažovalo vedenie Cirkvi v Spojených štátoch“. Samozrejme, ak by boli konkrétne témy, „nemal by som nijaký problém ich otvoriť“. Samotný prezident Trump nedávno povedal, že nemá v úmysle stretnúť sa s pápežom, a dodal, že „jeho brat je dobrý chlapík“. Narážal tým na staršieho brata Louisa, ktorého prijal v Oválnej pracovni pár dní po konkláve. „Jeden z mojich bratov sa s ním stretol a otvorene vyjadril svoje politické názory,“ potvrdzuje pápež Lev. O Louisovi hovorí aj v inom úseku rozhovoru, keď opisuje vzťah so svojimi súrodencami (okrem neho aj druhý brat John): „Stále sme si veľmi blízki, aj keď jeden je politicky veľmi vzdialený.“ Kríza zneužívania v Cirkvi Veľký priestor rozhovoru sa venuje „kríze“ sexuálnych zneužívaní v Cirkvi. Ide o krízu stále nevyriešenú, zdôrazňuje pápež, ktorý žiada „veľkú úctu“ k obetiam, z ktorých mnohé nesú ranu zneužitia po celý život. Lev XIV. cituje štatistiky, ktoré ukazujú, že „viac než 90 % osôb, ktoré vystúpia a podajú obvinenie, sú skutočné obete“. Nič si teda nevymýšľajú. Sú však aj „preukázané prípady niektorých falošných obvinení“ a niektorým kňazom „to zničilo život“. Obvinenie „neruší prezumpciu neviny“, pripomína pápež Lev. Preto aj kňazi musia byť chránení, práva obvineného musia byť rešpektované. „Ale aj povedať to niekedy spôsobuje obetiam ešte väčšie utrpenie.“ Každopádne vysvetľuje, že „otázka sexuálnych zneužívaní sa nemôže stať stredobodom Cirkvi“: „Drvivá väčšina ľudí pôsobiacich v Cirkvi – kňazi, biskupi a rehoľníci – nikdy nikoho nezneužila. Nemôžeme teda dopustiť, aby sa celá Cirkev sústredila výlučne na túto tému.“ Prijatie ľudí z komunity LGBTQ+ Nechýba ani zmienka o témach týkajúcich sa LGBTQ+ a žien. V prvej oblasti pápež vysvetľuje, že nechce podporovať polarizácie v Cirkvi. Spomína dokument Fiducia Supplicans a zdôrazňuje: „Samozrejme, môžeme požehnať všetkých, ale nemali by sme hľadať spôsob, ako vytvoriť obrad pre nejaké požehnanie.“ Lev XIV. určite prijíma posolstvo pápeža Františka o otvorenosti „todos, todos, todos“ – „všetci sú pozvaní“, nie kvôli „špecifickej identite“, ale preto, že všetci sú Božími deťmi. To však neznamená zmenu v učení: „Považujem za veľmi nepravdepodobné, určite v blízkej budúcnosti, že by sa učenie Cirkvi zmenilo, pokiaľ ide o to, čo Cirkev učí o sexualite, čo učí o manželstve,“ hovorí. A teda, že ide o „rodinu tvorenú mužom a ženou“, „požehnanú vo sviatosti manželstva“. Úloha žien Nezmení sa ani magistérium o svätení žien. Pápež hovorí, že bude „pokračovať v krokoch pápeža Františka menovaním žien na niektoré vedúce pozície na rôznych úrovniach života Cirkvi“. Spornou otázkou sú tzv. diakonky: „Momentálne nemám v úmysle meniť učenie Cirkvi v tejto veci.“ Ekonomická situácia Svätej stolice Svätý Otec sa otvorene vyjadruje k finančnej situácii Svätej stolice. Jeho prístup je pragmatický: „Začínam mať jasno,“ uisťuje. Vymenúva niekoľko konkrétnych bodov: pozitívny výsledok vyše 60 miliónov eur v rozpočte APSA za rok 2024; dôchodkový fond, „ktorý treba preskúmať“ („je to univerzálny problém“); krízu spôsobenú Covidom, ktorá zasiahla Vatikánske múzeá – „jednu z najvýznamnejších príjmových položiek Vatikánu“. „Musíme sa vyhnúť nesprávnym rozhodnutiam, aké sa urobili v posledných rokoch,“ dodáva pápež a spomína prípad londýnskeho paláca, ktorý bol predmetom súdneho procesu a získal „veľkú publicitu“: „Veľa miliónov sa tým stratilo!“ Pápež potom hovorí o „významných krokoch“ urobených počas pontifikátu Františka v oblasti kontrol a rovnováh. Treba si však dať pozor, aby sme sa „neuvoľnili a nepovedali si, že kríza je za nami“. „Myslím, že musíme na tom ďalej pracovať, ale kvôli zostávam bdelý a považujem za dôležité vysielať iný odkaz.“ Reformy v kúrii V súvislosti s reformami pápež Lev avizuje „rozhodnutia“ v Rímskej kúrii, ako napríklad „rozobrať alebo premeniť izolovaný spôsob fungovania každého dikastéria“. Ide o akúsi „mentalitu oddelených priehradiek“, ktorá viedla k nedostatku dialógu a komunikácie. „To bolo niekedy veľkým obmedzením a škodou pre riadenie Cirkvi.“ Svätá omša v latinčine Svätý Otec sa dotkol aj otázky tridentskej omše. Podľa neho nejde ani tak o otázku, ale o „problém“, pretože niektorí použili liturgiu ako „politický nástroj“. To je „veľmi nepríjemné“. Čoskoro, hovorí, sa naskytne príležitosť „sadnúť si za stôl so skupinou ľudí, ktorí podporujú tridentský obrad“, a možno sa tento problém podarí vyriešiť „so synodalitou“. Fake news a umelá inteligencia Mimo čisto cirkevného rámca pápež rieši aj tému falošných správ, ktoré sú „deštruktívne“, a pristavuje sa pri umelej inteligencii, do ktorej investujú „mimoriadne bohatí ľudia“, pričom úplne ignorujú „hodnotu ľudskej bytosti“. „Cirkev musí zasiahnuť,“ pretože existuje vážne riziko, že „digitálny svet si pôjde svojou cestou“ a všetci sa staneme „figúrkami“. V tejto súvislosti spomína príhodu s istým človekom, ktorý žiadal povolenie vytvoriť „umelého“ pápeža, aby každý mohol mať osobnú audienciu. „Odpovedal som: ‚Nepovolím to.‘ Ak je niekto, koho by avatar nemal predstavovať, povedal by som, že pápež je na vrchole zoznamu.“
Salvatore Cernuzio – VaticanNews Preklad Martin Jarábek