Rím 16. septembra (VaticanNews) V Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme sa 14. septembra uskutočnila ekumenická bohoslužba, ktorá pripomenula mučeníkov a svedkov viery 21. storočia.
Predsedal jej pápež Lev XIV. a spoločne s ním sa jej zúčastnili zástupcovia rôznych kresťanských cirkví a spoločenstiev.
Svätý Otec počas nej pripomenul, že ich „neozbrojená nádej“ postavená na evanjeliu je hlasom, ktorý nemožno umlčať. Dodal, že aj tam, kde vládla nenávisť, ukázali títo odvážni služobníci, že láska je mocnejšia než smrť.
Video: VaticanNews Homília Svätého Otca Leva XIV. Spomienka na nových mučeníkov a svedkov viery (Bazilika svätého Pavla za hradbami, 14. septembra 2025)
Drahí bratia a sestry,
„Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ (Gal 6, 14). Slová apoštola Pavla, pri ktorého hrobe sme sa zhromaždili, nás uvádzajú do spomienky na mučeníkov a svedkov viery 21. storočia v deň sviatku Povýšenia svätého Kríža.
Pri nohách Kristovho kríža, našej spásy, ktorý je nazývaný „nádejou kresťanov“ a „slávou mučeníkov“ (porov. Vešpery byzantskej liturgie na sviatok Povýšenia kríža), pozdravujem predstaviteľov pravoslávnych cirkví, starobylých východných cirkví, kresťanských spoločenstiev a ekumenických organizácií. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie na túto slávnosť. Všetkých vás objímam v pokoji!
Sme presvedčení, že martyria (mučeníctvo/svedectvo – pozn. prekl.) až do smrti je „najplnšou účasťou na spoločenstve s Kristom, ktorý vylieva svoju krv a v tejto obete približuje tých, čo boli kedysi vzdialení“ (porov. Ut unum sint, 84; Ef 2, 13). Aj dnes môžeme spolu so svätým Jánom Pavlom II. povedať, že tam, kde sa zdalo, že nenávisť prenikla do všetkých oblastí života, títo odvážni služobníci evanjelia a mučeníci viery jasne ukázali, že „láska je silnejšia než smrť“ (Spomienka na svedkov viery 20. storočia, 7. mája 2000).
Pamätáme na týchto našich bratov a sestry s pohľadom upretým na Ukrižovaného. Svojím krížom nám Ježiš zjavil pravú tvár Boha, jeho nekonečné zľutovanie nad ľudstvom; na seba vzal nenávisť a násilie sveta, aby zdieľal osud všetkých ponížených a utláčaných: „On niesol naše utrpenia, on sa obťažil našimi bôľmi“ (Iz 53, 4).
Aj dnes mnohí bratia a sestry pre svoju vernosť viere v ťažkých podmienkach a nepriateľských prostrediach nesú ten istý kríž Pána: ako on sú prenasledovaní, odsudzovaní, zabíjaní. O nich hovorí Ježiš:
„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a lživo hovoriť proti vám všetko zlé“ (Mt 5, 10 – 11). Sú to ženy a muži, rehoľníčky a rehoľníci, laici i kňazi, ktorí za vernosť evanjeliu, za úsilie o spravodlivosť, za boj za náboženskú slobodu tam, kde je stále porušovaná, a za solidaritu s najchudobnejšími platia vlastným životom. Podľa kritérií tohto sveta sú „porazení“. V skutočnosti však, ako hovorí Kniha múdrosti: „Hoci podľa ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti“ (Múd 3, 4).
Bratia a sestry, počas jubilejného roka oslavujeme nádej týchto odvážnych svedkov viery. Je to nádej plná nesmrteľnosti, pretože ich mučeníctvo naďalej šíri evanjelium v svete poznačenom nenávisťou, násilím a vojnou; je to nádej plná nesmrteľnosti, lebo hoci boli zabití telesne, nik nemôže umlčať ich hlas ani vymazať lásku, ktorú darovali; je to nádej plná nesmrteľnosti, pretože ich svedectvo zostáva proroctvom víťazstva dobra nad zlom.
Áno, ich nádej je neozbrojená. Svedčili o viere bez toho, aby kedy použili zbrane sily a násilia; prijali slabú a miernu moc evanjelia, podľa slov apoštola Pavla: „Najradšej sa teda budem chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova moc. […] Lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12, 9 – 10).
Myslím na evanjeliovú silu sestry Dorothy Stangovej, ktorá sa zasadzovala za bezzemkov v Amazónii: keď sa jej chystali zabiť a žiadali od nej zbraň, ukázala im Bibliu a povedala: „Toto je moja jediná zbraň.“ Myslím na otca Ragheeda Ganniho, chaldejského kňaza z Mosulu v Iraku, ktorý sa zriekol boja, aby ukázal, ako sa správa skutočný kresťan. Myslím na brata Francisa Tofiho, anglikána a člena Melanézskeho bratstva, ktorý položil život za mier na Šalamúnových ostrovoch. Takýchto príkladov by bolo veľa, lebo, žiaľ, aj napriek skončeniu veľkých diktatúr 20. storočia sa prenasledovanie kresťanov ani dnes neskončilo, ba na niektorých miestach sveta sa ešte vystupňovalo.
Títo odvážni služobníci evanjelia a mučeníci viery „tvoria akoby veľkú fresku kresťanského ľudstva […]. Fresku evanjelia blahoslavenstiev, žitého až po vyliatie krvi“ (sv. Ján Pavol II., Spomienka na svedkov viery 20. storočia, 7. mája 2000).
Drahí bratia a sestry, nemôžeme a nechceme zabudnúť. Chceme si pamätať. Robíme to s istotou, že tak ako v prvých storočiach, aj v treťom tisícročí „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“ (Tertulián). Chceme uchovávať túto pamäť spolu s našimi bratmi a sestrami z iných cirkví a kresťanských spoločenstiev. Preto chcem znova potvrdiť záväzok Katolíckej cirkvi strážiť pamiatku svedkov viery všetkých kresťanských tradícií. Túto úlohu plní Komisia pre nových mučeníkov pri Dikastériu pre kauzy svätých v spolupráci s Dikastériom pre podporu jednoty kresťanov.
Ako sme si uvedomovali počas nedávnej synody, ekumenizmus krvi spája „kresťanov rozličných príslušností, ktorí spoločne dávajú život za vieru v Ježiša Krista. Svedectvo ich mučeníctva je výrečnejšie než akékoľvek slovo: jednota pramení z Kríža Pánovho“ (XVI. synodálne zhromaždenie, Záverečný dokument, č. 23). Nech krv mnohých svedkov priblíži blahoslavený deň, keď budeme piť z toho istého kalicha spásy!
Drahí, pakistanský chlapec Abish Masih, zabitý pri atentáte na katolícky kostol, mal vo svojom zošite napísané: „Making the world a better place“ – „urobiť svet lepším miestom“. Sen tohto dieťaťa nech nás povzbudzuje, aby sme s odvahou svedčili o svojej viere a tak boli spolu kvasom ľudstva pokojného a bratského.
Preklad Martin Jarábek
Na konci spomienkovej slávnosti na mučeníkov pozdravil pápež Lev XIV. zástupcov ostatných cirkví a kresťanských spoločenstiev v sakristii a následne sa zdržal s kardinálmi a ďalšími osobnosťami prítomnými v sále Pinacoteca, kde mu dekan kardinálskeho kolégia, kardinál Giovanni Battista Re, adresoval niekoľko slov blahoželania k narodeninám.
Ako informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, pápež s poďakovaním uviedol: „Od začiatku svojho povolania som vždy odpovedal: ‚Nie moja vôľa, ale tvoja, Pane‘.“ Lev XIV. vyjadril želanie, aby nadšenie veriacich v tomto svätom roku prinieslo ovocie pre misiu hlásania evanjelia.
Vyjadril tiež radosť, že tento deň môže osláviť ekumenickou slávnosťou, pričom vyzval všetkých, aby pokračovali spoločne ako „svedkovia jednoty, lásky a nádeje“. Po krátkom prípitku, rozkrojení torty a zaspievaní narodeninovej piesne pápež vyšiel z Baziliky sv. Pavla a pozdravoval ľudí vonku. Potom sa vrátil do Vatikánu.
Spracovala Miroslava Holubíková