Bratislava 11. augusta (TK KBS) Hoci vyrastala v pohodlí šľachtického domu, jej srdce túžilo po inom bohatstve – po Kristovej láske a živote v úplnej chudobe. Klára z Assisi, inšpirovaná sv. Františkom, odvážne opustila rodinu a spoločenské istoty, aby položila základy rehole, ktorá sa stala symbolom pokory a modlitby. Jej príbeh je svedectvom neochvejnej viery, odhodlania a služby, ktorá pretrvala stáročia a inšpiruje dodnes.
Detstvo a duchovné zrenie Klára sa narodila okolo roku 1193 v Assisi do vznešenej rodiny, kde matka Hortolana viedla svoje deti k hlbokej viere. Už o detstva prejavovala sklon k modlitbe, chudobe a odriekaniu. Vo veku šestnástich rokov sa rozhodla zasvätiť život Bohu, inšpirovaná sv. Františkom z Assisi. Na Kvetnú nedeľu roku 1212 tajne opustila dom a prijala od Františka kajúce rúcho. Keďže ženský kláštor ešte neexistoval, bola umiestnená k benediktínkam, čo sa považuje za začiatok rehole klarisiek.
Odpor rodiny a začiatky rehole Klárina rodina jej rozhodnutie prijala s hnevom a pokúsila sa ju násilím priviesť späť. Klára však vytrvala a k jej rozhodnutiu sa čoskoro pridala aj sestra Agnesa. František im poskytol dom pri Kostole sv. Damiána, kde sa zhromaždili ďalšie dievčatá. V roku 1215 sa Klára stala predstavenou a rehoľa, známa spočiatku ako „chudobné panie sv. Damiána“, žila prísnym životom v chudobe a modlitbe.
Prísne pravidlá a duchovný život Pravidlá rehole najprv vypracoval František, neskôr ich Klára spolu s kardinálom Hugolínom upravila a získala pápežské schválenie. Klára bola známa prísnym umŕtvovaním tela, neúnavnou modlitbou a službou sestrám. Od Gregora IX. získala „privilégium chudoby“, odmietajúc akýkoľvek hmotný majetok. Jej životný štýl inšpiroval mnohé ženy, vrátane princezien, aby opustili svetský život a vstúpili do kláštora.
Posledné roky a odkaz Klára prežila v kláštore 41 rokov, z toho posledné roky v chorobe, ktorú znášala s trpezlivosťou. Navštívil ju aj pápež Inocent IV., ktorý jej udelil apoštolské požehnanie. Zomrela 11. augusta 1253 vo veku 60 rokov. Pochovali ju v kláštore sv. Juraja a neskôr preniesli do baziliky, kde spočíva dodnes. Už dva roky po smrti ju pápež Alexander IV. vyhlásil za svätú.
Dnes je patrónkou viacerých povolaní a oblastí, vrátane televízie, práčiek a ochrany pred očnými chorobami.
Zdroj: Životopisy svätých