Hirošima 8. augusta (VaticanNews) V deň sviatku Premenenia Pána, 6. augusta 2025, sa v Hirošime slávila svätá omša pri príležitosti 80. výročia zhodenia atómovej bomby na mesto. Homíliu predniesol kardinál Blase Cupich, arcibiskup Chicaga. Jeho slová boli výzvou na hlboké zamyslenie nad dejinami a našou zodpovednosťou za budúcnosť. „Premenenie Pána sa 6. augusta 1945 navždy zmenilo“. Kardinál Cupich v úvode homílie pripomenul, že kým po stáročia kresťania v tento deň slávili zjavenie Kristovej slávy na hore Tábor, pred osemdesiatimi rokmi bola svetu ponúknutá iná „vízia ľudských dejín“ – ničivá žiara atómovej bomby, ktorá spálila Hirošimu a ponorila ľudstvo do ticha hrôzy. „Na hore Tábor sa otvorilo nebo a zaznel hlas lásky; nad Hirošimou z neba padla bomba, ktorá priniesla zúfalstvo a utrpenie,“ povedal kardinál. Kontrast medzi Premenením a výbuchom bomby vníma ako výzvu na hlbšie uvedomenie si, akú silu ničenia môže niesť ľudské srdce. Ako vysvetlil prelát, samotný princíp atómovej explózie – rozštiepenie jadra atómu a následná reťazová reakcia – je obrazom toho, čo sa deje, keď medzi ľuďmi zasadíme semeno rozdelenia, hnevu a intolerancie. Takéto neovládnuté emócie vedú k spoločenskej explózii, ktorá ničí nádej a bratstvo. Kardinál pripomenul slová pápeža Františka, ktorý pri svojej návšteve Hirošimy v roku 2019 označil tri morálne imperatívy pre cestu k mieru: pamätať, kráčať spolu a chrániť. Všetky tri rozvinul vo svetle evanjelia z daného dňa a historickej skúsenosti Hirošimy. Pamätať neznamená len uchovávať si historickú spomienku na zločin atómového bombardovania, ale aj načúvať prorockým hlasom hibakušov – ľudí, ktorí prežili výbuch a stali sa svedkami mieru. Zároveň ide o hlbšiu, duchovnú pamäť, ktorá nás spája s Božím zámerom od počiatku dejín až po deň, keď sa „otvorí súdna sieň a Syn človeka príde prijať moc, slávu a kráľovstvo“. Takáto pamäť nás vedie cestou pokoja – medzi sebou navzájom i s Božím stvorením. Kráčať spolu znamená ísť cestou exodu – cestou oslobodenia a spoločného dobra. Kardinál Cupich vyzdvihol hodnotu synodálneho procesu v Cirkvi, ktorý môže slúžiť ako príklad pre celú spoločnosť: učiť sa počúvať, viesť dialóg a spolupracovať bez vylučovania kohokoľvek. „Prosperujeme, keď sa navzájom povzbudzujeme stať sa nástrojmi zmierenia a mieru,“ povedal prelát. Napokon chrániť je výzva na zodpovednosť za bezpečie a dôstojnosť každého človeka. Svet čelí vojne „po kúskoch“, ako často zdôrazňoval pápež František – ak niekde chýba bezpečie, nikto z nás nie je v bezpečí. Kardinál poukázal na scénu z evanjelia, kde sa učeníci v strachu chcú utiahnuť do stanov, no sú obklopení Božou ochrannou prítomnosťou – tá sa stáva prameňom nádeje. „Ježiš zostáva uprostred nás aj vtedy, keď všetko ostatné zlyháva. A práve to je naša sila,“ zdôraznil kard. Cupich. Na záver pripomenul, že táto spomienka nie je len návratom k minulosti, ale výzvou konať dnes. Máme pamätať, kráčať spoločne a hľadať cesty, ako vďaka darom ľudského rozumu a techniky chrániť jeden druhého – nie ničiť. „Sviatok Premenenia sa pred 80 rokmi navždy zmenil. Nech ostaneme verní v tom, aby sme svetu vysvetlili, prečo.“
Martin Jarábek – Vatican News