Čo znamená prežiť bombu v Hirošime – svedectvo Michiko Kono

TK KBS, VN, fm; kj | 06. 08. 2025 12:02



Foto: Pexels.com

Vatikán 6. augusta (TK KBS) Už 80 rokov uplynulo od zničenia Hirošimy a Nagasaki atómovými bombami. Svedectvo japonskej ženy Michiko Kono, ktorá prežila výbuch ako štvorročné bábätko, zostáva silným apelom za mier a proti jadrovým zbraniam. „Ak chceme žiť v mierovom svete, musíme skoncovať s jadrovými zbraňami,“ hovorí dnes.

Michiko bola so svojimi rodičmi 6. augusta 1945 na stanici v Hirošime. Matka ju práve položila na drevenú lavicu, keď 2 kilometre od nich explodovala bomba „Little Boy“. Teplo výbuchu došlo až na stanicu – rodičia utrpeli popáleniny, no drevená lavica dieťa ochránila. Osemdesiattisíc ľudí zomrelo na mieste, do konca roka ich bolo 140-tisíc.

Hoci si tú chvíľu nepamätá, celý život nesie následky výbuchu – fyzické aj psychické. Dnes svoj príbeh rozpráva mladým po celom svete ako posol mieru. Jej hlas je v súlade s hlasom pápeža Františka, ktorý v roku 2019 navštívil Hirošimu a Nagasaki a vyzval k úplnému odstráneniu jadrových zbraní. „Ich použitie je nielen nemorálne, ale aj zločinom proti ľudstvu,“ povedal vtedy.

Čas vypršal

Michiko Kono dnes vystupuje ako svedkyňa na rôznych fórach. V týchto dňoch navštívila Taliansko, kde sa zúčastnila na podujatí Tonalestate International Summer University s témou „Čas vypršal“. Verí, že rastie povedomie o hrôzach, ktoré atómová bomba spôsobila. V rozhovore pre Vatican News povedala: „Ľudia sú teraz viac informovaní o tom, čo sa stalo, o nebezpečenstve atómovej bomby.“

Detstvo v tieni bomby

Múzeum mieru v Hirošime, kde Michiko dnes pôsobí ako dobrovoľníčka, navštívil aj pápež František. Sama sa však do múzea odvážila vstúpiť až ako štyridsiatnička. „Keď som tam šla prvýkrát ako desaťročná, nedokázala som vojsť dovnútra,“ spomína. Až v roku 2001 pochopila, že je jej povinnosťou hovoriť. V múzeu sa dozvedela o deťoch, ktoré zomierali na leukémiu a ďalšie choroby spôsobené žiarením.

Počet obetí sa do konca roka 1945 vyšplhal na 140-tisíc. Viac ako polovica z nich sa premenila na popol. Michiko dnes rozpráva aj ich príbehy. V roku 2005 sa zapojila do vzdelávacieho programu múzea a niekoľko rokov sa učila od ďalšej preživšej, Mitsuo Kodamo.

Vedľajšie účinky

Hoci Michiko patrila k tým „šťastnejším“, zdravotné komplikácie sa jej i rodine nevyhli. Krvácanie z ďasien u otca, dlhodobá horúčka u matky, vysoké horúčky a hnačky u nej rok po výbuchu, vredy na koži, opuchy končatín – to všetko sa objavilo bez vysvetlenia. „Vtedy sa o vedľajších účinkoch žiarenia nehovorilo. Médiá boli cenzurované. Nemali sme s čím porovnávať,“ vysvetľuje.

Spojenecká okupácia Japonska trvala do roku 1951 a počas nej platili prísne obmedzenia na informácie o atómovej bombe. Mnohé javy zostali nevysvetlené.

Každý občan sveta by mal vedieť

Dnes je Michiko presvedčená, že poznanie a empatia sú nevyhnutné. „Je potrebné hovoriť mladým: príďte do Hirošimy a Nagasaki, poučte sa z histórie. Zamyslite sa nad tým, ako môžeme dosiahnuť svet bez jadrových zbraní. Je to jediný spôsob, ako si zachovať mier,“ hovorí.

Jej výzva patrí nielen politikom a lídrom, ale každému jednotlivcovi. Svedectvo preživšej atómovej bomby sa stáva aktuálnym posolstvom v čase nových napätí a hrozieb. „Mier nie je samozrejmosť. Musíme ho chrániť, vzdelávať o ňom a konať pre neho každý deň.“  

Zdroj: Vatican News – talianska sekcia, Francesca Merloová



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2025