Kováčová 30. júla (TK KBS) V nedeľu 27. júla 2025 si veriaci v Kostole sv. Gorazda v Kováčovej pripomenuli svojho rodáka Mons. Júliusa Gašparíka pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia. Bola to významná osobnosť nášho slovenského exilu: kňaz, pápežský prelát, hudobný skladateľ, člen Slovenského ústavu v Ríme, zakladateľ Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku a organizátor náboženského a národného života krajanov.
Spomienkovú slávnosť zorganizoval miestny farár Marek Hraňo a hlavným celebrantom svätej omše bol Mons. Imrich Tóth, rektor Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku a nástupca Mons. Júliusa Gašparíka. Vo svojom príhovore porovnal svätého Gorazda a Mons. Gašparíka, ktorí boli obidvaja nútení opustiť rodnú zem, ale napriek tomu šírili cyrilometodské dedičstvo aj v cudzine. Ani ťažká situácia exulanta ich neodradila od napĺňania radostnej zvesti evanjelia. Slávnostnú atmosféru svätej omše umocnili spevy z Gašparíkovej omše na sviatok sv. Cyrila a Metoda Na počiatku bolo Slovo, ktoré interpretoval organista Ján Juriga.
Po omši Mons. Imrich Tóth a vdp. Marek Hraňo odhalili Mons. Gašparíkovi pamätnú tabuľu v Kostole sv. Gorazda a Mons. Tóth ju požehnal. Nasledovala fotoprezentácia o živote a diele Mons. Gašparíka, ktorú pripravil rektor SKM. Po nej veriacim priblížil osobnú spomienku na Mons. Gašparíka Dr. Jozef Rydlo, ktorý ju začlenil do kontextu vynikajúcich slovenských kňazov-exulantov v našich dejinách. V závere slávnosti sa veriacim prihovoril päťnásobný nositeľ zlatých medailí paralympijských hier Ján Riapoš, ktorý veľmi dobre pozná Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej a ktorý poukázal aj na dôležitú úlohu SKM pre krajanov v súčasnosti.
Július Gašparík sa narodil 24. mája 1915 v Kováčovej. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici a vo Zvolene, po nich vstúpil do seminára v Banskej Bystrici. Kňazskú vysviacku prijal 5. februára 1939 v Banskej Bystrici od biskupa Mariána Blahu. Bol kaplánom, profesorom náboženstva na stredných školách, duchovným v nemocnici, vedúcim miništrantských skupín za Banskobystrickú diecézu, pracoval aj v odborných celoslovenských komisiách pre vyučovanie náboženstva, pre liturgiu a spev. Ako kaplán účinkoval vo Veľkom Poli, Brezne, Žarnovici a v Banskej Bystrici. V roku 1943 ho poverili funkciou profesora cirkevného spevu a hudby v biskupskom veľkom seminári, súčasne mal byť organistom v katedrále a regenschorim študentského spevokolu. Pôsobil ako notár cirkevného súdneho tribunálu, osobný tajomník biskupa Andreja Škrábika a profesor náboženstva na chlapčenskom gymnáziu a obchodnej a priemyselnej škole v Banskej Bystrici.
Po komunistickom prevrate utiekol za hranice do slobodného sveta v prvej výprave, ktorú organizovali František Reves a bl. Titus Zeman 31. 8. 1950/1. 9. 1950. Július Gašparík odišiel do Ríma, kde študoval cirkevnú hudbu na pápežskom Istituto di Musica Sacra so špecializáciou na gregoriánsky spev a hru na organe. O tri roky získal licenciát. Ako organista pôsobil v Ríme vo francúzskom Chráme sv. Ľudovíta. 15. septembra 1953 bol menovaný za rektora Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku ako „missionarius cum cura animarum Slovacorum in Galia“. Július Gašparík sa zúčastnil na viacerých Kongresoch prenasledovanej cirkvi v nemeckom Königsteine, aj na Svetových Eucharistických kongresoch. Pápež Pavol VI. ho menoval v roku 1968 za monsignora a pápež Ján Pavol II. mu v roku 1987 udelil titul čestného pápežského preláta. Július Gašparík a mnohí iní kňazi a aktívni laici v emigrácii boli sledovaní agentmi ŠtB a boli o nich vedené spisy. Jeho zväzok mal krycie meno Brat. Bol aj hudobným skladateľom a historikom. V Brezne viedol spevokol Združenia katolíckej mládeže, v Žarnovici založil spevokol Matice slovenskej. V emigrácii vytvoril pozoruhodné hudobné diela. Pri príležitosti cyrilometodského jubilea 1963 zložil Glagolskú omšu pre 4- až 6-hlasný zmiešaný zbor, ktorú v priemiére uviedol zbor Sixtínskej kaplnky na Druhom Vatikánskom koncile, ale uvedená bola aj na cyrilometodských oslavách 1963 na SKM v Paríži, pričom ju nahrával francúzsky rozhlas, vo viacerých slovenských farnostiach v USA a v roku 1964 v Sceaux pri Paríži v Týždni za zjednotenie kresťanov. Glagolská omša zaznela aj pri 60. výročí SKM vo Francúzsku v roku 2013 a pri cyrilometodskej sv. omši s kardinálom Jozefom Tomkom v roku 2015 na SKM v Kostole Madeleine v Paríži. V duchu Druhého vatikánskeho koncilu prispôsobil Slovenské liturgické spevy na gregoriánske melódie. K ďalším dielam patrí Omša blahoslavenstiev a Svätá služba podľa gréckokatolíckeho obradu. Július Gašparík zložil aj Sv. omšu na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Do chorálového spevu v nej zhudobnil najnovšie liturgické texty, ktoré prebásnil Karol Strmeň. Pre bežné potreby pripravil Jednohlasnú omšu pre slovenský ľud, niekoľko menších spevov a uviedol tradičné hymny v novom prepracovaní (O filii et filiae). Venoval sa aj štúdiu histórie cirkevnej hudby a uverejnil krátky životopis Benedikta Szölösiho. Július Gašparík zomrel 15. marca 1989 v Strasbourgu. Pohreb bol 21. marca 1989 v Strasbourgu vo farskom Kostole Zmŕtvychvstania Pána. Svätú omšu a pohrebné obrady vykonal biskup Dominik Hrušovský, ktorý na neho spomínal ako na „rozvážneho poradcu, dobrého priateľa a vzácneho kňaza. Pre každého biskupa je iste len potechou, keď môže o svojom kňazovi vydať takéto svedectvo.“ Viac o osobnosti Júliusa Gašparíka sa možno dočítať v knihe 60 rokov SKM vo Francúzsku, ktorá vyšla v roku 2016.