Castel Gandolfo 21. júla (VaticanNews) V nedeľu 20. júla pred modlitbou Anjel Pána na Námestí slobody v Castel Gandolfe hovoril pápež Lev XIV. o duchu pohostinnosti ako ceste k radosti a plodnosti života. Letný čas, povedal Svätý Otec, nás môže učiť umeniu prijatia – voči Bohu, blížnym i sebe samým.
Zdroj: VaticanNews
Príhovor Svätého Otca (Modlitba Anjel Pána, Námestie slobody, Castel Gandolfo, Nedeľa 20. júla 2025)
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Liturgia nám dnes pripomína pohostinnosť Abraháma a jeho manželky Sáry, ako aj sestier Marty a Márie, priateliek Ježiša (porov. Gn 18, 1 – 10; Lk 10, 38 – 42). Vždy, keď prijímame pozvanie na Pánovu hostinu a máme účasť na eucharistickom stole, je to sám Boh, kto „príde a bude nám slúžiť“ (porov. Lk 12, 37). A predsa náš Boh najprv vedel byť hosťom – a aj dnes stojí pri našich dverách a klope (porov. Zjv 3, 20). Je pozoruhodné, že v taliančine slovo ospite označuje zároveň toho, kto hosťom je, aj toho, kto hostí. Takto môžeme počas tejto letnej nedele kontemplovať krásu vzájomného prijatia, bez ktorého sa náš život ochudobňuje.
Pohostiť druhého i nechať sa pohostiť si vyžaduje pokoru. Potrebná je jemnosť, pozornosť a otvorenosť. V evanjeliu Marta riskuje, že celkom nevstúpi do radosti tohto vzácneho stretnutia. Je natoľko pohltená všetkým, čo treba urobiť na prijatie Ježiša, že hrozí, že si pokazí nezabudnuteľný okamih. Marta je veľkodušná žena, no Boh ju pozýva k niečomu ešte krajšiemu než samotná veľkodušnosť: volá ju, aby vyšla zo seba.
Drahé sestry a bratia, to jediné, čo prináša plodnosť do našho života je otvoriť sa niečomu, čo nás vytrhne zo sústredenosti na seba a zároveň nás to naplní. Vo chvíli, keď sa Marta sťažuje, že ju sestra nechala samu obsluhovať (porov. Lk 10, 40), Mária akoby stratila pojem o čase, uchvátená Ježišovým slovom. Nie je o nič menej praktická ani menej štedrá ako jej sestra. Lenže využila príležitosť. Preto Ježiš Martu napomína: lebo zostala mimo tej dôvernosti, ktorá by aj jej priniesla veľkú radosť (porov. Lk 10, 41 – 42).
Letný čas nám môže pomôcť „spomaliť“ a priblížiť sa viac Márii než Marte. Niekedy si nedoprajeme ten lepší podiel. Potrebujeme si dopriať trochu oddychu – s túžbou učiť sa viac umeniu pohostinnosti. Prázdninový priemysel nám chce ponúknuť všemožné zážitky, ale možno nie to, čo skutočne hľadáme. Veď každé pravé stretnutie – či už s Bohom, s druhými alebo s prírodou – je nezištné a nedá sa kúpiť. Stačí len stať sa hosťom: vytvoriť priestor a zároveň oň poprosiť; prijať i nechať sa prijať. Máme toho veľa, čo môžeme prijať, nielen dávať. Abrahám a Sára, hoci boli starí, zakúsili plodnosť, keď v pokoji prijali samého Pána v troch pocestných. Aj pre nás je ešte veľa života, ktorý máme prijať.
Modlime sa k Preblahoslavenej Panne Márii, Matke prijatia, ktorá vo svojom lone pohostila Pána a spolu s Jozefom mu dala domov. V nej žiari naše povolanie – povolanie Cirkvi zostať domom otvoreným pre všetkých, aby mohla naďalej prijímať svojho Pána, ktorý žiada dovolenie vstúpiť.
Preklad Martin Jarábek