Bardejov 7. júla (TK KBS) V utorok 8. júla 2025 sa v Bazilike minor sv. Egídia v Bardejove začína už XXXIII. ročník Organových dní Jozefa Grešáka. Medzinárodný organový festival pripravili Mesto Bardejov – Oddelenie kultúry a Rímskokatolícka cirkev – farnosť sv. Egídia. Nad festivalom prevzal patronát primátor mesta Bardejov. Zároveň pripomína 25 rokov od zápisu mesta do zoznamu UNESCO.
Na otváracom koncerte sa predstavia dva nástroje: husle a organ. Medzinárodný rozmer festivalu zvýrazní koncertná huslistka a profesorka hry na husle a violu na University of Central Florida Ayako Yonetani, rodáčka z mesta Kóbe v Japonsku žijúca a pôsobiaca od roku 1982 v USA. Slovenské organové interpretačné umenie predstaví Tomáš Mihalik, ktorý patrí k jeho výrazným predstaviteľom. K organu sa dostal najsamprv ako samouk. Odtiaľ sa dostal na ZUŠ v Gelnici. Študoval v organovej triede prof. Mgr. art. Emílii Dzemjanovej, PhD. na Konzervatóriu v Košiciach. Nasledovalo štúdium v organovej triede prof. Imricha Szabó. V júni 2020 úspešne ukončil štúdium hry na organe na Conservatoire national supérieur de musique et de danse v Lyone v triede Françoisa Espinassa a Liesbeth Schlumberger. Ďalšie skúsenosti získaval účasťou na majstrovských kurzoch (napr. u fenomenálneho organistu Oliviera Latryho v Katedrály Notre Dame v Paríži).
Tomáš Mihalik upútal pozornosť na viacerých ročníkoch Prehliadky mladých slovenských organistov, na Medzinárodnom organovom festivale Ivana Sokola v Košiciach či na Medzinárodnom organovom festivale Audite organum v Prahe už v roku 2015 (sprievodná fotografia). V roku 2013 získal 1. miesto v 2. kategórii a titul Absolútny víťaz na Súťaži slovenských konzervatórií v hre na organe. V roku 2014 sa stal víťazom Medzinárodnej organovej súťaže Petra Ebena v Opave a tiež je nositeľom Prémie Nadácie Českého hudobného fondu za najlepšiu interpretáciu skladby Petra Ebena. Svoje interpretačné umenie prezentuje aj na koncertoch v zahraničí (Nemecko, Francúzsko, Česká republika). V roku 2022 začal pedagogicky pôsobiť na Konzervatóriu v Košiciach (dnes Konzervatórium Petra Dvorského v Košiciach). V nasledujúcom školskom roku preberá organovú triedu po prof. Emílii Dzemjanovej. Tomáš Mihalik sa venuje aj komponovaniu. Viaceré svoje skladby uviedol v Košiciach na festivale súčasného umenia Hudobné rezonancie. Na koncerte na počesť uzatvorenia 43 ročného pôsobenia prof. Dzemjanovej uviedol vtipnú improvizáciu na tému piesne Prečo sa máme rozlúčiť.
Dramaturgiu koncertu otvorí Prelúdium C dur – Slávnostná predohra Mikuláša Moyzesa, ktorý pôsobiac v Prešove výrazne prispel do hudobnej kultúry a hudobného školstva Slovenska.
Huslistka Ayako Yonetani uvedie Partitu E dur pre sólové husle (BWV 1006) Johanna Sebastiana Bacha, ktorá je posledným dielom v jeho zbierke Sonát a Partít. Felix Mendelssohn-Bartholdy upriamil pozornosť na dielo Johanna Sebastiana Bacha a vo svojich šiestich sonátach pre organ priniesol syntézu bachovského kontrapunktu a romantickej sadzby. Sonáta № 3 A dur, op. 65 je iba dvojčasťová. Začína slávnostnou introdukciou k fúge, ktorá má ostro modelovanú chromatickú tému. Do pedálu umiestnil skladateľ citáciu Lutherovej piesne Aus tiefer Not schrei ich zu dir (Z hlbočín volám k Tebe, Pane). Potom navracia úvodný hudobný materiál. Druhá časť sonáty je kratšia a je akýmsi neobvyklým dodatkom, ktorý dielo uzatvára pokojnou melódiou. Meditáciou o posledných veciach človeka. Heinrich Ignaz Franz von Biber skomponoval pätnástich sonát inšpirovaných tajomstvami posvätného ruženca. Cyklus sonát otvára „Rosary“ sonáta № 1 d mol Annunciatio (Zvestovanie) C 90. Vyjadril ňou oslavu víťazstva Európy nad Turkami. Skladateľský odkaz Jozefa Grešáka pripomenie jedenásta miniatúra – Modlitb – z Organovej knihy pre Ivana Sokola. Talianskeho skladateľa a huslistu Tomasa Antonia Vitaliho uvedie Chaconne g mol pre husle a continuo. Louis Vierne, ktorý od narodenia bol takmer slepý, pre svoje koncertné cesty po Európe a Amerike, skomponoval v rokoch 1926-1927 štyriadvadsať Fantázijných kusov (Pièces de fantaisie), ktoré podelil do štyroch suit o šiestich častiach. Suitu pre organ № 4, op. 55 uzatvára šiesta časť „Les cloches de Hinckley“ (Zvony z Hinckley). Nie je to jediná Vierneho inšpirácia zvonmi. V zaujímavej hre farieb a dynamiky organu vytvára pôsobivú a technicky náročnú poetiku konkrétnych zvonov.
TK KBS informovala Silvia Fecsková