Levoča/Spišská Kapitula 3. júla (TK KBS) Spišská diecéza dostala do daru dve z tehličiek zo Svätej brány Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Určené sú pre Baziliku Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči i Baziliku sv. Jakuba v centre mesta, ktoré spája s mariánskou svätyňou v Ríme duchovne puto.
Spišský biskup Mons. František Trstenský ich odovzdali Petrovi Majcherovi, dekanovi farárovi a rektorovi levočských bazilík, v stredu pri príležitosti slávnostnej svätej omše na Mariánskej hore v Levoči, v deň sviatku Návštevy preblahoslavenej Panny Márie, ktorou si tam pripomenuli aj 30. výročie návštevy Jána Pavla II. na Slovensku.
Tehličky sú jednými z 1500, ktorými boli zamurované sväté brány štyroch pápežských bazilík, vrátane spomínanej Santa Maria Maggiore. Rozoberajú ich vždy pred začiatkom jubilejného roka. Ten slávi Cirkev práve v tomto roku, vyhlásil ho ešte pápež František.
„Pri príležitosti otvorenia jubilejného roka bola slávnostne otvorená aj Jubilejná brána na Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. S touto významnou udalosťou sú duchovne prepojené aj dve baziliky Spišskej diecézy – Bazilika sv. Jakuba a Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči,“ vysvetlil Lukáš Filický.
Zberateľská hodnota
„Tehličky budú natrvalo uložené v pokladnici Baziliky sv. Jakuba v Levoči ako pamiatka na túto výnimočnú udalosť a symbol duchovného spojenia s Bazilikou v Ríme,“ dodal Filický. Takýto dar je podľa Trstenského vzácnosťou. „Tehličiek nie je veľa, dávajú sa ako istý prejav puta aj spojenia v rámci Jubilejného roka, teda raz za 25 rokov,“ poznamenal.
Podľa jeho slov však budú mať aj historický význam. „O 50 či 100 rokov si budú môcť ľudia povedať, že sú to tehličky zo Svätej brány, ktorá sa otvárala v roku 2025,“ dodal. Označené tehly zo Svätých brán ostávajú dôležitým symbolom so vzácnou zberateľskou hodnotou.
Bazilika Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné rímske baziliky. Je najvýznamnejšou svätyňou zasvätenou Božej Matke, Preblahoslavenej Panne Márii. Kým prvá bazilika bola postavená v 4. storočí, súčasná stojí na vrchu Esquilino od 5. storočia. Pochovaný je v nej aj pápež František, ako si to prial v poslednej vôli.
Poznámka: V správe sú využité informácie z archív TK KBS a SITY