Vatikán 1. júna (TK KBS) V príhovore pri otvorení XVI. riadnej rady Generálneho sekretariátu synody kardinál Mario Grech zdôraznil nevyhnutnosť synodálnej cesty ako kľúčového prvku obnovy cirkevných spoločenstiev. Poukázal na súčasné výzvy a prekážky, ktoré sprevádzajú proces synodality, a predstavil hlavné úlohy pre jeho ďalší rozvoj. Medzi ne patrí hlbšie teologické rozpracovanie, rozšírenie formácie veriacich a zriadenie tzv. „stolu synodality“ ako platformy pre kontinuálny dialóg a rozlišovanie v Cirkvi.
Príhovor kardinála Maria Grecha pri otvorení stretnutia XVI. riadnej rady Generálneho sekretariátu synody
So srdcom plným vďačnosti sa chcem podeliť o to, čo som včera zažil pri príležitosti Jubilea biskupov. Viacerí bratia v biskupskej službe sa zišli, aby s úprimnou radosťou vyjadrili svoju hlbokú vďačnosť za vzácny dar, ktorý predstavuje synodálna cesta a osobitným spôsobom Záverečný dokument synodálneho zhromaždenia, ktorý dokázal účinne inšpirovať a usmerniť život ich jednotlivých cirkví.
Tieto svedectvá spolu s mnohými ďalšími, ktoré sme dostali z diecéz, biskupských konferencií a eparchií, svedčia o tom, že v mnohých cirkevných realitách sa už realizačná fáza synodálneho procesu začala. Ďalšie diecézy zároveň netrpezlivo očakávajú zverejnenie vysvetľujúcej Nóty k realizačnej fáze, ako cenného nástroja umožňujúceho postupovať s väčšou jasnosťou a jednotou zámerov.
S ohľadom na túto skutočnosť a s cieľom podporiť účinnejšiu pastoračnú súčinnosť vyzval Generálny sekretariát biskupské konferencie, aby zaslali aktualizovaný zoznam synodálnych tímov zriadených na diecéznej, národnej a kontinentálnej úrovni. Sme si však dobre vedomí, že pokiaľ ide o uznanie návrhu synodality ako plodnej cesty obnovy cirkevného života, pretrvávajú ťažkosti a odpor. Niektorí, žiaľ, tieto výhrady vyjadrujú veľmi dôrazne, čím vyvíjajú určitý vplyv na ostatných. Tvárou v tvár týmto výzvam sme všetci pozvaní k pokornému postoju načúvania a rozlišovania, vedomí si toho, že sme na začiatku ekleziologickej cesty, ktorá vyzýva a hlboko zasahuje identitu a misiu Cirkvi.
Protichodné stanoviská by sme nemali ignorovať, naopak, povedal by som, že by pre nás ako riadnu radu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Generálneho sekretariátu synody, mali byť zásadnou výzvou. Je dobre známe, že táto rada je výrazom zhromaždenia, ktoré vyjadrilo svoj konsenzus ohľadom Záverečného dokumentu. Akoby sme tým chceli povedať, že táto rada dostala mandát chrániť a obnovovať nielen Záverečný dokument, ale aj samotný synodálny proces. Rozumie sa, že táto úloha sa nekončí sprievodnou Nótou, ktorá je akousi „cestovnou mapou“ pre tretiu fázu. Skôr sa mi zdá, že s vašou múdrou radou môžeme a musíme vopred premyslieť niektoré úlohy, ktoré zaviažu Generálny sekretariát synody.
Prvá úloha: dôkladné preskúmanie synodálneho procesu
Episcopalis communio uvádza tri fázy procesu. Od začiatku sme si uvedomovali, že text bol navrhnutý na základe ekleziologického rámca, ktorý je pre tento proces neprimeraný, najmä pokiaľ ide o prvú fázu. Skutočná účasť si vyžadovala uplatnenie princípu „vzájomnej interiority“ medzi univerzálnou cirkvou a miestnymi cirkvami. To umožnilo konzultáciu Božieho ľudu v miestnych cirkvách, zhodnotenie úlohy každého biskupa ako princípu jednoty jeho cirkvi, zhodnotenie biskupských konferencií ako predmetu kolegiálneho rozlišovania a dozrievanie spoločenstva na širšej úrovni, vďaka kontinentálny zhromaždeniam.
V druhej fáze, prebiehajúcej v dvoch zasadaniach zhromaždenia, nebolo také jednoduché sformulovať, aké má byť zloženie zhromaždenia a ako nakonfigurovať metódu práce zhromaždenia; v skutočnosti sa vzniesla kritika tak voči jeho zloženiu, ktoré predpokladalo prítomnosť osôb, ktoré neboli biskupmi a nemali hlasovacie právo, ako aj voči metóde rozhovoru v Duchu.
Druhá úloha: stôl synodality
Ako urobiť toto preskúmanie? Ak je Cirkev konštitutívne synodálna, potom sme vyzvaní k hlbšiemu porozumeniu a prehĺbeniu ekleziologickej reflexie. To si vyžaduje štúdium, konfrontáciu, rozlišovanie. Vyžaduje si to účasť mnohých, zapojenie, aktiváciu procesov na rôznych úrovniach. Dúfame, že z miestnych cirkví a cirkevných zoskupení budú prichádzať návrhy, podnety a inšpirácie.
Medzitým by bolo možné predstaviť si akýsi STÔL SYNODALITY alebo „stále fórum“ na prehĺbenie teologických, kánonických, pastoračných, duchovných a komunikačných aspektov synodality Cirkvi, ktoré by reagovalo aj na požiadavku formulovanú v Súhrnnej správe na záver prvého zasadania zhromaždenia Biskupskej synody podporiť na vhodnom fóre „teologické prehĺbenie terminologického a koncepčného chápania pojmu a praxe synodality“ (1p). Pri plnení tejto úlohy mu pomôže Medzinárodná teologická komisia a Cirkevno-právna komisia zriadená v službách synody po dohode s Dikastériom pre legislatívne texty. Okolo tohto stola bude vhodné usadiť biskupov a teológov s osvedčenou kompetenciou a láskou k synodálnej forme Cirkvi (a teológie), aby sa téma synodality prehĺbila.
Tretia úloha: formácia
Episcopalis communio predpokladá, že v tretej fáze „Generálny sekretariát môže na tento účel pripraviť štúdie a iné vhodné iniciatívy“ (čl. 20, 2). Táto možnosť odkazuje na význam formácie, ktorý je silne zdôraznený v V. časti Záverečného dokumentu.
Som presvedčený, že úlohou Generálneho sekretariátu synody je sprevádzať synodálny proces iniciatívami, ktoré bez toho, aby sa prekrývali s vedúcou úlohou miestnych cirkví a ich skupín, pomáhajú rozvíjať synodálny a misijný rozmer Cirkvi. Na tento účel môže samotný sekretariát rozvíjať iniciatívy, pričom bude podporovať precízne skúmanie spolu so sieťou expertov, zapojením aj mladých teológov a spoluprácou akademických, cirkevných a občianskych inštitúcií. Bezprostredne po skončení zhromaždenia sme na Pápežskej Gregorovej univerzite slávili konferenciu s názvom „Od koncilu k synode. 60. výročie Lumen gentium“. V októbri budúceho roka sekretariát ponúka svoju záštitu konferencii v Camaldoli s názvom: „Aký je biskup v synodálnej Cirkvi?“. Na základe spoločného pozvania Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie a nášho sekretariátu sa Konferencia rektorov rímskych pápežských univerzít a inštitúcií (CRUIPRO) podujala na dve iniciatívy v oblasti synodality: prvou je návrh teoreticko-praktického vzdelávania, ktoré spojí prehĺbenie obsahu Záverečného dokumentu synody so skúsenosťou rozhovoru v Duchu a cirkevného rozlišovania pre misiu. Druhá má názov „Robiť teológiu v synodálnej forme“ a jej zámerom je odpovedať na to, čo sa požaduje od teológov v b. 67 Záverečného dokumentu: „Cirkevná synodalita preto zaväzuje teológov, aby robili teológiu synodálnou formou, rozvíjajúc schopnosť vzájomne sa počúvať, viesť dialóg, rozlišovať a integrovať mnohé a rôznorodé postoje a perspektívy“.
Nebolo by možné predstaviť si sieť konferencií na rôznych kontinentoch pod záštitou Generálneho sekretariátu synody? Aké bohatstvo by sme mohli týmto spôsobom podporiť a posilniť tak synodálnu mentalitu? A nemohli by sme si predstaviť aj iné iniciatívy a formy spolupráce, napríklad kontinentálne alebo národné synodálne stoly, ale aj formačné tábory v rôznych oblastiach cirkevného života, ako bolo formačné stretnutie pre farárov?
Vzývajme Ducha Svätého, aby nás viedol a osvietil pri rozlišovaní ciest, ktoré navrhuje Cirkvi vo vernosti zmŕtvychvstalému Pánovi. Všetci sme sa zúčastnili na synodálnom procese. Práve preto ste tu, že vás zhromaždenie uznalo za dôveryhodných interpretátorov synodality.
Zdroj: synod.va Preložila: M. Spišiaková